----- Tento článok je zo stránky www.communio.sk - vydanie 51 ---


Mgr. Ladislav Lencz: KU KAUZE PEDOFILN�CH K�AZOV � OBJEKT�VNE A S NADH�ADOM
Dátum vydania: 2010-06-09


Ke� som sa dal do tejto neradostnej, ale d�le�itej pr�ce, moj�m z�merom bolo zhroma�di� pod�a mo�nosti �pln� preh�ad faktov, reakci� a hodnoten� o problematike pedofiln�ho �kand�lu. Je tu v�ak tak� mno�stvo faktov, hodnoten�, reakci� a opatren�, �e som sa tohto z�meru musel vzda�. Je toho to�ko, �e by to nikto ne��tal. Preto bude rozumn� zhrn�� najd�le�itej�ie, k���ov� fakty a pok�si� sa ich prehodnoti� vo svetle evanjelia a Bo��ch z�merov. Okrem in�ho chcem polo�i� ot�zku: �o pozit�vne mo�no z tejto trag�die vy�a�i�?



�vodom:  Goebbels a jeho medi�lna kampa� proti CirkviKauza pedofiln�ch k�azov je na jednej strane neliehav�m (a mo�no aj potrebn�m) podnetom k pok�niu a obnove Cirkvi, na druhej strane je rafinovan�m �tokom na Cirkev, ktor� pripom�na Goebbelsovu medi�lnu kampa� proti Cirkvi, vyu��vaj�c nieko�ko m�lo pr�padov pedof�lie k�azov, ktorou odpovedal  na encykliku Pia XI. Mit brennender Sorge z roku 1937, ktor� ods�dila nacizmus. Bol to geni�lne zorganizovan� akcia, ktorou sa mu podarilo vzbudi� rozhor�enie verejnosti zveli�en�m skuto�n�ch pr�padov a zdiskreditova� Cirkev. �De� �o de� sa odha�uj� nov� pr�pady sexu�lneho zneu�itia, ktor� sp�chali katol�cki k�azi ... Ve�a k�azov a reho�n�kov sa u� priznalo. Tis�ce pr�padov sa dostali pred s�dy, ale to je iba zlomok celej skuto�nosti, preto�e hierarchia skr�va a chr�ni ve�a p�chate�ov.� Tento cit�t nie je �as� �vodn�ka  s��asn�ch nov�n, ale �ryvok z prejavu J. Goebbelsa z 28. 3. 1937. Prejav bol s��as�ou kampane, ktor� nacistick� re�im organizoval na zdiskreditovanie Katol�ckej cirkvi.S��asne na�tartoval kampa� proti Cirkvi, v r�mci ktorej zaistili 276 reho�n�kov a 49 diec�znych k�azov zo v�etk�ch diec�z, aby sa zaistila maxim�lna ��innos� akcie. Historikom je zn�me, ako napl�novali a ako uskuto�nili t�to kampa� � v�aka  pr�behu, ktor� sa hod� do �pion�neho rom�nu.V t� dobu ��fom proti�pion�neho �tvaru bol n�morn� gener�l  Wilhelm Canaris. Spo�iatku verne sl��il hitlerovsk�mu Nemecku, ale ako postupne pozn�val prav� tv�r nacizmu, tak v �om r�stlo odhodlanie postavi� sa proti ne�udsk�mu re�imu. Roku 1944 zorganizoval ne�spe�n� atent�t na Hitlera, za ktor� ho r. 1945 obesili. Predt�m v�ak stihol prostredn�ctvom advok�ta Josefa M�llera (1878�1979) mno�stvo supertajn�ch dokumentov posla� Piovi XII.  (1876�1958) do Vatik�nu, ktor� ich zveril jezuitom. (M�llera nakoniec zaistili a poslali do Dachau. Pre�il koncentr�k a po vojne sa stal ministrom spravodlivosti Bavorska.)Dokumenty boli zveren� nemeck�mu jezuitovi Walterovi Mariaux-ovi  (1894�1963), ktor� ich r. 1940 v dvoch zv�zkoch publikoval pod pseudonymom Testis fidelis. Boli to dokumenty o nacistickom prenasledovan� kres�anov, a to anglicky a �panielsky. 700 � str�nkov� dokument�cia vzbudila na celom svete ve�k� pozornos�.T�to Goebbelsova kampa�, zalo�en� na vyu�it� pokleskov niektor�ch k�azov, bola zalo�en� na organizovan� tzv. �mor�lnej paniky�. V�raz mor�lna panika pou��vaj� sociol�govia od 70. rokov. Znamen� jav, ke� umel�m sp�sobom vyvolaj� rozhor�enie celospolo�ensk�ho rozmeru t�m, �e skuto�n� po�et pr�padov  naf�knu pomocou ��tatistick�ho folkl�ru� a pomocou �objavov�, ktor� d�vne udalosti prezentuj� ako nov�. Skuto�n� pr�pady existuj�, ale sa umelo zveli�ia, aby sa zdalo, �e ide o jav hroziv�ch rozmerov. Goebbels samozrejme nepoznal tento sociologick� term�n, ale jeho met�da je u�ebnicov�m pr�kladom, ako treba vzbudi� mor�lnu paniku.Aj v Goebbelsovom pr�pade existovali pr�pady zneu�itia � u� r. 1936 ods�dili nieko�ko os�b (reho�n�ka z Bad Reichenhall, jedn�ho z�hradn�ka a jedn�ho pedella). Mariaux pova�oval za mo�n�, �e sa zneu�itie stalo aj u franti�k�nov z Waldbreitbachu; nesk�r sa uk�zalo, �e pravdepodobne aj tento pr�pad bol umele vykon�truovan�.Zo zaisten�ch 325 k�azov a reho�n�kov nemeck� s�dy ods�dili len 21; je takmer ist�, �e nieko�k� medzi nimi boli ods�den� nevinne. Skoro v�etk�ch poslali do koncentr�ku, kde mnoh� z nich zomreli.Napriek ist�mu �spechu Goebbelsove intrigy v�aka Canarisovi a jezuitovi Mariaux priniesli opa�n� ��inok: pravda e�te za vojny vy�la najavo a sp�sobili e�te v��ie rozhor�enie. Mariaux vo svojej knihe  podrobne pop�sal pokyny, ktor� Goebbels e�te koncom marca dal Gestapu, politickej pol�cii a najm� novin�rom. Vyzval ich, aby sa znovu zaoberali pr�padmi z roku 1936 a star��mi a aby ich trvalo dr�ali v povedom� verejnosti. Gestapo dostalo pr�kaz, aby na�li svedkov, ktor� s� ochotn� uda� k�azov, �alej aby t�mto vyhliadnut�m udava�om pohrozili okam�it�m zatknut�m, ak nebud� spolupracova�.Uviedli sme t�to historick� udalos�, lebo v jej svetle lep�ie m��eme pochopi� s��asn� medi�lne dianie.Zdroj: �Goebbels ravasz h�z�sa: �a pedofil papok� v�dja�, Magyar Kur�r, 6. m�ja 20101. �tatistick� �dajeHoci aj jedin� pr�pad sexu�lneho zneu�itia k�azmi je pohor�en�m a d�vodom k ��tosti, predsa urobi� si vo svetle �tatistiky re�lny, nezveli�en� obraz t�chto smutn�ch pr�padov m� svoju d�le�itos�.Pod�a s�dneho psychiatra Reinharda Hallera len v 0,3% pr�padov sexu�lneho zneu�itia malolet�ch mo�no h�ada� vn�tri Cirkvi. (M Kur�r 30. apr.; http://eponymousflower.blogspot.com/2010/04/psychiatrist-haller-03-percent-of-all.html). Haller j �lenom nez�vislej komisie, ktor� pod veden�m Waltrauda Klasnica. sk�ma pr�pady zneu�itia v Katol�ckej Cirkvi. Toto povedal o. i. v interview pre ORF. 99,7% pr�padov sa odohr�va v rodin�ch a r�znych spolo�nostiach, napr. v �portov�ch kluboch.Hoci ide o percentu�lne mal� po�et zneu�it� sp�chan�ch cirkevn�mi osobami, rozhor�enie m�di� a �ud� je pochopite�n�, preto�e ide o pr�kry rozpor medzi t�m, �o Cirkev hl�sa a �o niektor� k�azi robia � hoci predstavuj� len mal� percento k�azov.Na druhej strane si treba zv�i� dve veci:-  na svete �ije vy�e 400 000 k�azov; s� to �udia z toho ist�ho �materi�lu�, s� vystaven� t�m ist�m poku�eniam ako v�etci ostatn�; pri takom po�te os�b je nemo�n�, aby sa nevyskytli zlyhania; robi� p�pe�a zodpovedn�m za zlyhania niektor�ch z takmer pol mili�na k�azov, roztr�sen�ch na celej zemeguli, je absurdn�;- je zar�aj�ce, �e 99,7% pr�padov zneu�itia mimo cirkevnej sf�ry absol�tne nikoho nezauj�ma a nevzru�uje; m�di� a verejn� mienka prech�dza ponad t�m akoby neexistovali; hoci tieto zneu�itia maj� v�ne d�sledky pre zdrav� v�voj obet�.V r�mci tohto textu nie je mo�n� poskytn�� vy�erp�vaj�ce �tatistick� �daje; budeme hovori� len o dvoch �t�toch, ktor� reprezentuj� dva extr�my: o USA s vysok�m v�skytom a o Nemecku s n�zkym v�skytom.1.1 USA a �rskoV USA existuje viac ako 11000 obvinen� proti 4450 duchovn�m za ob�a�ovanie malolet�ch v rokoch 1950 � 2002 teda za 52 rokov). Potvrdilo sa 6700 obvinen�; v 3300 pr�padov �etrenie zastavili, lebo p�chatelia u� zomreli; 1000 obvinen� (teda 13%) sa uk�zalo ako neopodstatnen�ch. Ako od�kodenie vyplatili miliardu a� dve miliardy dolarov, �o pre niektor� diec�zy znamenalo finan�n� kolaps. �koda na strate d�very a v�nosti je nezmerate�n� (Neumann, S.: Der sexuelle Missbrauch, CiG   http://www.christ-in-der-gegenwart.de/aktuell/artikel_angebote_druckversion?k_beitrag=2294226.Po�et k�azov USA r. 2003  bol 44.487, �o znamen� pokles oproti r. 2002, po�et st�lych diakonov bol   14.700.  pozri http://religion.orf.at/projekt02/news/0407/ne040719_katholiken_usa_fr.htm) Nako�ko ide o pr�pady zneu�itia za 52 rokov, po�et k�azov p�sobiacich v tomto �asovom rozp�t� je 100 � 120 tis�c (po�et k�azov od r. 1950 v�razne klesol). Pod�a toho sa po�et k�azov zapleten�ch do pedofilnej af�ry sa pohybuje okolo 3,5% celkov�ho po�tu k�azov. In� autori ud�vaj� podstatne ni��iu hodnotu.  Americk� publicistka Elisabeth Levov� v �asopise �Politics Daily� uv�dza, �e v USA s� obe�ami sexu�lneho zneu��vania 39 mili�nov det�. 40 a� 60 percent z nich boli zneu�it� �lenom rodiny, 5 percent bolo ob�a�ovan�ch u�ite�mi a iba menej ako 2 percent�  katol�ckymi k�azmi.  Podstatne ni��ie �daje uv�dza kardin�l Hoyos, prefekt Kongreg�cie pre kl�rus. Pod�a neho nem�me presn� �tatistiky o tejto skuto�nosti; on vych�dza zo �t�die  prof. Philipa Jenkinsa z Pennsylvania State University v USA. Pod�a neho po�et k�azov s pedofiln�mi sklonmi sa odhaduje na 3% a po�et pedofiln�ch k�azov na 0,3% �i�e 3 promile (pozri http://www.zenit.org/article-1853?l=german).Pr��inu treba h�ada� pravdepodobne v krajnej permisivite americkej verejnosti vo�i ka�d�mu druhu sexu�lneho vy�itia. T�to krajina je smutne presl�ven� cel�m radom nemor�lnych iniciat�v v tejto oblasti: nielen krajnou toleranciou vo�i homosexu�lnemu spr�vaniu, ale priamo jeho podporovan�m; z Ameriky ��ri IPPF svoje aktivity, ktor� s� vlastne propag�ciou bezuzdn�ho sexu�lneho vy�itia, pokia� viem, odtia� sa roz��rila pornografia a �al�ie druhy erotickej z�bavy. Toto v�etko ovplyvnilo verejn� mienku a �ia� aj �as� kres�anskej verejnosti nevyn�maj�c niektor�ch k�azov. Sexu�lne vy�itie bez z�bran sa za�alo pova�ova� za druh spolo�enskej z�bavy ako posedenie pri k�ve alebo prech�dzka v pr�rode.Z eur�pskych �t�tov v �rsku tzv. Murphy � report z r. 2009 uv�dza 320 pr�padov zneu�itia 320 det�  v rokoch 1975 a� 2004; od tej doby sa hl�silo �al��ch 130 obet�. Vzh�adom na mal� �rsko (4,3 mil. obyvate�ov) je to vysok� po�et. Z�va�nou okolnos�ou je, �e niektor� biskupi z Dublinu o previneniach k�azov vedeli, ale ich � s �myslom nevzbudi� verejn� pohor�enie -  kryli. Ako vieme, �tyria z nich u� odst�pili.1.2 Portug�lsko a NemeckoPedof�lia nepostihuje v�etky krajiny resp. nepostihuje ich rovnakou mierou. V Portug�lsku, ktor� ned�vno  nav�t�vil Sv�t� Otec, neexistuje ani jeden zn�my pr�pad zneu�itia mladistv�ch k�azmi. U n�s na Slovensku, ak v�bec, tak s� to celkom ojedinel� pr�pady.Nemecko je �al��m ter�om kritiky z predmetn�ho aspektu. V�aka nemeckej d�kladnosti s� k dispoz�cii presn� �tatistick� �daje. Na str�nke http://www.sueddeutsche.de/politik/717/505903/text/ n�jdeme presn� �tatistick� anal�zu po�tu pedofiln�ch k�azov v Nemecku. �asopis Spiegel za�iatkom febru�ra zistil (spolu s dodato�n�mi upresneniami) 117 pr�padov podozrenia alebo ods�denia k�azov od v rokoch 1995-2009 v 24 diec�zach Nemecka. Ak predpoklad�me dvojn�sobn� po�et pr�padov v 3 diec�zach, odkia� ch�baj� �daje, d�va to 147. - Oproti tomu celkov� po�et policajne zisten�ch zneu�it� pr�padov v rokoch 1995 � 2008 bol 128.946. Pripo��tame priemern� po�et za ch�baj�ci rok 2009, celkov� po�et je 138.000. Z tohto vych�dza, �e z celkov�ho po�tu p�chate�ov pod�a v�po�tu www.suddeutsche.de katol�ckych k�azov je 0,1% (1 promile). Je zn�me, �e skuto�n� po�et zneu�it� je podstatne vy��� ako policajne resp. s�dne zisten� � �l�nok v sueddeutsche.de to odhaduje na trojn�sobok. To je v poriadku, ale je vy��� aj skuto�n� celkov� po�et p�chate�ov � teda citovan� �l�nok nespr�vne predpoklad�, �e skuto�n� po�et je 3 promile. Ak obete maj� ve�k� z�brany uda� p�chate�a � k�aza, tak isto maj� ve�k� z�brany uda� p�chate�ov � najbli���ch pr�buzn�ch, ktor� tvoria v��inu. Treba tie� poznamena�, �e 117 p�chate�ov zisten�ch Spiegel � om tvoria ods�den� aj podozriv�, u ktor�ch mo�no predpoklada�, �e sa podozrenie v niektor�ch pr�padoch nebolo dok�zan�. 1.3 Zneu�itie malolet�ch mimo cirkevnej oblastiOproti t�mto �dajom stoja ofici�lne �tatistiky o celkovom po�te pr�padov zneu�itia malolet�ch (pozri http://www.borderline-selbsthilfe.de/Index/Informatives/Missbrauch/missbrauch.html)Nemeck� pol�cia prij�ma ro�ne 1500 udan� za telesn� ubl�enie a 13 a� 15 tis�c udan� za sexu�lne zneu�itie. Roku 1997 pol�cia zaznamenala  15.890 diev�at a 5240 chlapcov pod 14 rokov, ktor� sa stali obe�ou sexu�lneho zneu�itia pod�a �176 (nemeck�ho) trestn�ho z�kon�ka. Preto�e p�chatelia s� v��inou rodinn� pr�slu�n�ci alebo bl�zki zn�mi, len pomerne mal� percento zneu�it� sa hl�si pol�cii. Bundesministerium odhaduje skuto�n� po�et zneu�it� na 50 � 300,000 pr�padov ro�ne. P�chatelia:99,6% p�chate�ov s� mu�i34,1% s� bl�zki zn�mi a vychov�vatelia obet�25% s� to otcovia, nevlastn� otcovia alebo priatelia matky23,1% s� susedia, zn�mi a lek�ri1,4% s� in� pr�buzn� (star� otec, str�ko a  pod.)V Nemecku je nieko�ko organiz�ci�, ktor� obetiam m��u poskytn�� pomoc:www.wildwasser.de www.kindernotdienst.de www.dunkelziffer.de Porovnajme tieto �daje s pr�padmi zneu�itia k�azmi. Ako som u� povedal, �daje Spiegel hovoria o podozreniach, nie o dok�zan�ch pr�padoch; �alej, o zneu�itiach k�azmi aj laikmi. Katol�cka cirkev m� v Nemecku zaokr�hlene 600000 zamestnancov, z toho asi 15700 k�azov. To znamen�, �e sa zo zn�mych pr�padov zneu�itia za 15 rokov t�kaj� asi 0,2 promile cirkevnej oblasti v Nemecku, a to je ��slo prekvapuj�co n�zke. Dodajme, �e �u spolupracovn�kov katol�ckej cirkvi sa sexu�lne zneu�itie vyskytuje zriedkavej�ie ako u ostatn�ch dospel�ch mu�ov, kon�tatuje profesor forenznej psychiatrie na berl�nskej Charit�, H. - L. Kr�ber.  Je 36 � kr�t v��ia pravdepodobnos�, �e sa p�chate�om (rozumej sexu�lneho zneu�itia) stane mu�, ktor� ne�ije v celib�te� ako mu� �ij�ci v celib�te (pozri Neumann, Der sexuelle Missbrauch, CiG, 2. m�ja 2010)2. Hodnotenie a reakcieV prvej �asti tejto dokument�cie sme pon�kli z�kladn� inform�cie o tom, �e napriek relat�vne neve�k�mu po�tu pr�padov zavinen�ch k�azmi ide o z�va�n� probl�m, ktor� nemo�no bagatelizova� ani necha� bez pov�imnutia. Vznik� ot�zka, �o s t�m? Ako reagovala Cirkev, biskupi a p�pe�? A ke�e preva�n� v��ina p�chate�ov � pod�a s�dneho psychiatra Reinharda Hallera 99,7% - nie je cirkevn� osoba, treba sa aj p�ta�, �o rob�, ako reaguje v tejto veci ostatn� spolo�nos�?U� teraz mo�no poveda�, �e z dotknut�ch in�tit�ci� je to pr�ve katol�cka Cirkev, ktor� najviac urobila a rob� proti t�mto hrozn�m �inom. A v poslednom obdob� reakcia Cirkvi, ktor� je �oraz rozhodnej�ia, sa sp�ja s menom Josepha Ratzingera, s��asn�ho p�pe�a.2.1 P�pe�Sv�t� Otec e�te ako prefekt Kongreg�cie pre u�enie viery bol konfrontovan� so z�va�n�mi pr�padmi zneu�itia zo strany niektor�ch klerikov. To bol d�vod, �e sa s touto problematikou u� vtedy musel zaobera�.a) Bol to on, kto roku 2001 vypracoval a zaviedol pod n�zvom De delictis gravioribus  pr�snej�ie predpisy zameran� okrem in�ho proti pedof�lii, ktor� nadviazali na dokument J�na Pavla II.  Sacramentorum sanctitatis tutela, na ktorom tie� spolupracoval. Tieto dokumenty priniesli ��inn� opatrenia, ktor� podporuj� prevenciu pedofilie u klerikov. Tak�to opatrenia s�:- vy�etrenie a pos�denie pr�padov zneu�itia je rezervovan� Kongreg�cii pre u�enie viery, nie � v prvom rade miestn�mu biskupovi, �o zais�uje v��iu objektivitu,- zv��enie vekovej hranice pre pos�denie, �i ide o zneu�itie malolet�ho, na 18 rokov,- zv��enie doby preml�ania, ur�enej cirkevn�m pr�vom na 5 rokov, na 10 rokov,- predpisy neobmedzuj� pr�vo obete obr�ti� sa na svetsk� vrchnos�.Bol to Benedikt XVI., ktor� roku 2005 zaviedol pr�snej�ie pravidl� pre pos�denie vhodnosti pre k�azsk� slu�bu; tieto pravidl� do istej miery vylu�uj� prijatie kandid�ta s pedofiln�mi sklonmi.Ako kardin�l a p�pe� prejavil ve�k� rozhodnos� v pr�padoch, ke� bolo potrebn� postupova� proti v�znamn�m cirkevn�m osob�m. Napr�klad proti Marcialovi Macielovi, zakladate�ovi kongreg�cie Legio Christi, spom�nan�mu v tieto dni; pred rokmi proti kardin�lovi, viedensk�mu arcibiskupovi Groerovi, ktor�ho Vatik�n na z�klade obvinen� publikovan�ch v 90. rokoch don�til rezignova� (kardin�l Ratzinger chcel viac, chcel riadny proces)V liste adresovanom �rskym katol�kom rezol�tne ods�dil  �kandal�zne pr�pady, vyjadril spoluc�tenie s obe�ami a s nevinn�mi �lenmi cirkvi, ktor�ch tieto �kand�ly zneistili, najm� v�ak pouk�zal na zodpovednos� previnil�ch k�azov ako aj t�ch biskupov,  ktor� zanedbali povinn� dozor a opomenuli aplikova� potrebn� opatrenia; �alej ich vyzval, aby prijali konzekvencie a vzdali sa biskupsk�ho �radu.Tie� upozornil na hlb�ie pr��iny pedofiln�ch �kand�lov: na permisivitu vo�i pedof�lii, ktor� zo s��asnej sekularizovanej spolo�nosti prenikla aj do cirkvi; zanedb�vanie duchovn�ho �ivota, bez ktor�ho s� �ivot viery a odol�vanie nemor�lnym sklonom nemo�n�.I�iel v�ak e�te �alej: upozornil na hlb�ie, spolo�ensk� pr��iny v�skytu pr�padov zneu�itia: ak�mi s� sekularizovan� spolo�nos�, presexualizovan� spolo�ensk� atmosf�ra prenikaj�ca aj do cirkvi, �padok n�bo�enskej praxe; pom�len� snaha u�etri� dobr� poves� cirkvi a cirkevn�ch in�tit�ci� nezverejnen�m �kandal�znych pr�padov aj za cenu zanedbania cirkevn�ch z�konov (porov. http://www.magyarkurir.hu/?m_op=view&id=31949)b) Kongreg�cia pre u�enie viery ned�vno publikovala predpisy Poriadok postupu pri z�le�itostiach s�visiacich s pedof�liou, zrozumite�n� aj laikom, aby ujasnila postup Cirkvi v pr�pade pedofilie sp�chanej cirkevn�mi osobami. Predpisy boli vypracovan� na z�klade dokumentu Sacramentorum sanctitatis tutela a K�dexu cirkevn�ho pr�va. Anglick� verzia je na adrese http://www.vatican.va/resources/resources_guide-CDF-procedures_en.html,ma�arsk� preklad pozri http://www.magyarkurir.hu/?m_op=view&id=32019c) �idovsk� spisovate� o p�pe�ovi Jon Juaristi, �idovsk� b�snik a spisovate� na ve�kono�n� nede�u publikoval v �panielskom �asopise ABC �l�nok, v ktorom p�e: ��lovek nemus� by� katol�kom, aby pochopil, ak� pohn�tky sa skr�vaj� za ned�vnymi �tokmi proti Benediktovi XVI. a proti cirkvi.�CNA cituje Juaristi-ho: Jedine p�pe� a cirkev berie v�ne t�to z�le�itos�. Bulv�rna tla� vyu��va �kand�l iba na zv��enie n�kladu, tvorcovia verejnej mienky na to, aby naru�ili dobr� poves� k�azov a znemo�nili katol�kov vo verejnom �ivote a pritla�ili p�pe�a ku stene. A mno�ia sa nar�ky novin�rov a blogerov, �e by p�pe� mal odst�pi�.Nako�ko v tomto pr�pade taktika �udriem pastiera a st�do sa rozpt�li� nie je ��inn�, je pravdepodobn�, �e s�ria �tokov e�te dlho potrv� a priestor sa napln� spont�nne sa vyn�raj�cimi jednotlivcami, ktor� porozpr�vaj�, ko�ko trpeli od k�azov, - p�e Juaristi.(Magyar Kur�r, 9. apr�la 2010, pozri   http://www.magyarkurir.hu/?m_op=view&id=31982)d) Benedikt XVI. sa cestou do Portugalska dosia� najtvrd�ie vyjadril k pedof�lii k�azov. Novin�rom v s�vislosti so s�riou pedofiln�ch af�r v lietadle na ned�vnej ceste do Portugalska povedal, �e Katol�ckej cirkvi najviac �kodia  hrie�nici v jej vn�tri a nie vplyvy zvonku. (pozri   http://www.sme.sk/c/5370805/papez-najvacsou-hrozbou-cirkvi-su-nase-hriechy.html#ixzz0njQ7kQNT)�Dnes najv��ou hrozbou pre cirkev nie s� vonkaj�� nepriatelia, ale hriechy v nej samotnej,\" povedal p�pe�. Cirkev sa pod�a neho mus� �znovu nau�i� pok�niu, prija� o�istenie\". Dodal, �e �odpustenie nenahr�dza spravodlivos�\".e) �e p�pe� neostal pri verb�lnych ods�deniach, najlep�ie dokumentuje pr�pad �rska.O po�etn�ch sexu�lnych �kand�loch niektor�ch �rskych k�azov a nezodpovednom pr�stupe k rie�eniu probl�mov zo strany niektor�ch �rskych biskupov sa verejnos� dozvedela v m�ji minul�ho roka po zverejnen� vy�etrovacej spr�vy tzv. Ryanovej komisie. Situ�cii v Dublinskej diec�ze sa �peci�lne venovala tzv. Murphyho komisia, ktor� svoje zistenia zverejnila v novembri. Bezprostredne po tom, e�te r. 2009, p�pe� Benedikt XVI. prijal abdik�ciu �tyroch biskupov, ktor� p�sobia alebo p�sobili v tejto diec�ze. P�pe�ovi v�ak ide o viac, ako o uhasenie ak�tnej kr�zy. Vo febru�ri pozval v�etk�ch 24 �rskych biskupov. Ka�d� z nich mal p�pe�ovi charakterizova� situ�ciu vo svojej diec�ze a predstavi� prijat� opatrenia. Pod�a komunik� Sv�tej stolice uznali, �e tieto udalosti  podlomili d�veru k cirkvi a po�kodili jej svedectvo o Evanjeliu a jej mor�lne u�enie, ako aj zd�raznili svoj z�v�zok spolupracova� so zodpovedn�mi �radmi v Severnom i Ju�nom �rsku a s N�rodn�m v�borom pre ochranu det� (National Board for Safeguarding Children) s cie�om zaistenia optim�lnych postupov v tejto oblasti.Kardin�l Sean Brady, arcibiskup Armaghu a �rsky pr�mas po�as tla�ovej besedy po skon�en� dvojd�ov�ho stretnutia zd�raznil, �e cie�om nebolo prija� konkr�tne opatrenia. T�m sa bud� �rski biskupi venova� po�as plen�rneho zasadania, ktor� sa za�ne o tri t��dne. Nerie�ili sa ani person�lne ot�zky, ktor�m Benedikt XVI. venoval pozornos� u� koncom minul�ho roka, kedy prijal demisiu �tyroch �rskych biskupov. Benedikt XVI. pred pr�tomn�mi biskupmi zd�raznil, �e oslabenie viery je z�kladn�m faktorom, ktor� prispieva k fenom�nu sexu�lneho ob�a�ovania malolet�ch a po�iadal ich o d�kladnej�iu pr�pravu kandid�tov k�azstva. Biskupom predstavil aj koncept listu, ktor� v priebehu p�stu za�le �rskym katol�kom. T� sa mohli vyjadri� k jeho obsahu. Biskupi sa stretli aj s vatik�nskym �t�tnym sekret�rom, kardin�lom Tarcisiom Bertonem, ktor� sl��il �vodn� om�u vo vatik�nskej krypte, bl�zko miesta, kde je pochovan� apo�tol Peter. Liturgia bola obetovan� za v�etky obete sexu�lneho zneu��vania, ako aj za cel� �rsky �ud. Kardin�l Bertone zd�raznil, �e cirkev je sk��an� nielen zvonka, ale aj zvn�tra. �Oba typy sk��ok s� bolestiv�, ale tie, ktor� prich�dzaj� zvn�tra, s� tvrd�ie a viac pokoruj�ce.� Pr�tomn�ch biskupov z�rove� vyzval, aby neprepadli poku�eniu malomyse�nosti a bezn�deje. P�stny list bol zverejnen� vo sviatok sv. Jozefa, 19- marca 2010 (pozri http://www.kbs.sk/?cid=1269511213).  V �om p�pe�  vyjadril adres�tom svoju bl�zkos� (osobitne oslovil v�etky skupiny �rskych katol�kov) a navrhol cestu ozdravenia, obnovy a n�pravy. Na z�ver listu predlo�il nieko�ko konkr�tnych iniciat�v, ako reagova� na t�to situ�ciu, menovite:- Na z�ver svojho stretnutia s �rskymi biskupmi si �elal, aby sa tohoro�n� P�stne obdobie ch�palo ako �as modlitby za vyliatie Bo�ieho milosrdenstva a darov sv�tosti a sily Ducha Sv�t�ho na Cirkev vo va�ej krajine.V liste v�etk�ch pozval, aby svoje piatkov� pok�nie a� do Ve�kej noci 2011 � obetovali na tento �mysel. - Osobitn� pozornos� treba venova� eucharistickej ador�cii; stanoi� presn� �as na eucharistick� ador�ciu, aby sa tak v�etci mohli  na nej podie�a�. Vr�cnou modlitbou pred re�lne pr�tomn�m P�nom treba vykona� n�hradu za hriechy zneu��vania, ktor� nap�chali to�k� �kody, a z�rove� vyprosi� milos� novej sily a hlb�ieho zmyslu pre svoje poslanie zo strany biskupov, k�azov, reho�n�kov i veriacich.- Ozn�mil rozhodnutie, �e ohl�si svoju n�v�tevu v niektor�ch �rskych diec�zach, ako aj v semin�roch a reho�n�ch kongreg�ci�ch. N�v�teva bude ma� za cie� pom�c� miestnej Cirkvi na jej ceste obnovy Navrhuje tie�, aby sa na n�rodnej �rovni konali misie pre v�etk�ch biskupov, k�azov a reho�n�kov, na ktor� treba pozva� najlep��ch kazate�ov z �rska aj zo zahrani�ia- Zvl᚝ odpor��al do pozornosti adres�tov postavu sv. J�na M. Vianneya, ktor� tak hlboko ch�pal tajomstvo k�azstva.  Na pr�hovor sv. J�na M. Vianneya nech k�azstvo v �rsku znovu o�ije a nech cel� Cirkev v �rsku vzrast� v �cte vo�i ve�k�mu daru sviatostn�ho k�azstva.- List zakon�il osobitnou Modlitbou za Cirkev v �rsku, ktor� poslal �so starostlivos�ou otca o svoje deti a s pohnut�m kres�ana, ktor� je tak ako vy pohor�en� a zranen� t�m, �o sa udialo v na�ej milovanej Cirkvi.�2.2 Cirkeva) Po tradi�nom liste Sv. Otca k�azom na Zelen� �tvrtok t. r., v ktorom sa zmienil aj o pedofilnom �kand�le, ozval sa aj prefekt Kongreg�cie pre kl�rus kardin�l Hoyos. Ako sme to u� spomenuli, pod�a neho nem�me e�te exaktn� �tatistick� �daje. Je tu v�ak �t�dia prof. Jenkinsa z Pennsylv�nie. Pod�a neho asi 3% americk�ho kl�ru maj� sklon k pedofilii, 0,3% s� pedofiln�. Ch�baj� �daje z in�ch spolo�ensk�ch skup�n, napr. vychov�vate�ov, lek�rov. Toto v�etko sa odohr�va v �pansexualistickom svete, v okol� posadlom t��bou po sexu�lnom osloboden�, ktor�ho �de�mi s� aj t�to k�azi�.Cirkev t�to oblas� nikdy nezanedbala, hovor� o tom aj J�n Pavol II. v apo�tolskom liste �Ecclesia in Oceania� Cirkevn� z�kony s� tu ve�mi pr�sne � kardin�l citoval dokumenty  \"Sacramentorum sanctitatis tutela\" z 30. 4. 2001 a \"Normae de gravioribus delictis Congregationi Pro Doctrina Fidei reservatis\" ako aj k�non 1435 � 1 CIC; treba poveda�, s� najpr�snej�ie na svete. Uviedol pr�klady, o ktor�ch sme hovorili v inej �asti tejto �t�die. Pritom samozrejme k�azi nijako nie s� vy�at� zo sankci� civiln�ch z�konov; naopak, Cirkev po�aduje od  pr�slu�n�ch cirkevn�ch org�nov spolupr�cu so svetsk�mi in�tit�ciami.b)  Psychiater Norbert Leygraf, Essen, chv�li katol�cku cirkev, lebo na kauzu pedofiln�ch k�azov reagovala r�chlo a svedomite. Roku 2002 nemeck� biskupi uverejnili smernice pre pr�pad sexu�lneho zneu�itia. V diec�zach s� poveren� poradcovia, na ktor�ch sa obete m��u obr�ti�. V dok�zan�ch pr�padoch sa p�chate�om odpor��a, aby sa sami udali, respekt�ve je informovan� prokurat�ra. Obetiam aj p�chate�om sa pon�kne terapeutick� pomoc. Verejnos� treba primeran�m sp�sobom informova�. Pri rie�en� pr�padu prelo�en�m zodpovedn� na novom mieste s� upovedomen�. (Pozri CiG �. 7/2010)c) Konkr�tny pr�pad k�aza H. dokumentuje, �e Cirkev berie ve�mi v�ne nielen vyl��enie opakovania krimin�lneho �inu, ale aj prevenciu. V arcidiec�ze M�nchen � Freising bol od slu�by suspendovan� k�az H., ktor� bol zaraden� v oblasti pastor�cie turistov. K �al��m pr�padom zneu�itia nedo�lo, ale r. 2008 sa uk�zalo, �e nedodr�al opatrenia, ktor� mu boli na z�klade pr�voplatn�ho rozsudku v roku 1986, menovite bola mu zak�zan� ak�ko�vek pr�ca s ml�de�ou a de�mi. V s�vislosti s t�mto pr�padom rezignoval  jeho nadriaden�, prel�t Josef Obermaier, z d�vodu v�nych nedostatkov vo v�kone povinnosti dozoru. Viac na str�nke http://www.politikstube.de/forum/f210/katholisch_sexueller_missbrauch_antikatholische_instrumentalisierung-21457/index9.html d) D�a 16. apr�la 2010 nemeck� ministerka spravodlivosti pani Leutheusser-Schnarrenberger a predseda Biskupskej konferencie Nemecka arcibiskup Zollitsch uverejnila spolo�n� tla�ov� komunik� o dohode o �zkej spolupr�ci medzi Cirkvou a �t�tom v citlivej oblasti pedofilie. Od 30. marca 2010 existuje celo�t�tna bezplatn� linka, na ktor� sa obete m��u obr�ti�. Arcibiskup informoval o nov��ch vyjadreniach Vatik�nu a jeho smerniciach v pr�pade zneu�itia. Tieto okrem in�ho zd�raz�uj� striktn� re�pektovanie �t�tneho pr�va pri sp�chan� pedofiln�ch �inov. Okrem toho pr�slu�n� cirkevn� gr�mie u� pracuj� na inov�cii cirkevn�ch smern�c z roku 2002 t�kaj�cich sa t�chto pr�padov. Viac pozrihttp://www.zenit.org/article-20300?l=germane) Pr�klad dobrovo�nej organiz�cie, ktor� bojuje proti pedof�lii a poskytuje pomoc obetiam, je asoci�cia METER. Na �ele s donom Fortunatom Di Notom m� za sebou u� 20 rokov svojej existencie. V tomto obdob� poskytla pomoc 900 de�om a rodin�m vo svojich centr�ch, ozn�mila pr�slu�n�m org�nom 200 tis�c webov�ch str�nok detskej pornografie s pr�rastkom asi 600 nov�ch ka�d� mesiac. S prekvapen�m sa v�ak stretla s takmer absol�tnym nez�ujmom m�di�, ktor� neuverej�uj� �iadne spr�vy s�visiace s touto problematikou. Mo�no to s�vis� s faktom, �e Taliani s� pod�a �tatistiky na druhom mieste v cestovan� za ��elom sexu�lneho turizmu a v Taliansku ka�d� rok je registrovan�ch 20,000 nov�ch pr�padov sexu�lneho zneu�itia malolet�ch. Teda, pedofilia nie je pre Talianov �iadna senz�cia, ktor� by zv��ila odbyt period�k... zaujme ich len pedof�lia vn�tri Cirkvi... Viac pozrihttp://www.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=3753222.3 Ob�ianska sf�raPohor�uje sa nad zneu��van�m malolet�ch k�azmi, ale sa nestar� o zneu�it� malolet�ch �lenmi ostatn�ch in�tit�ci�, ktor� tvoria vy�e 99% pr�padov. V�nimkou s� pol�cia, kde sa obete hl�sia, kompetentn� vl�dne resp. �tatistick� �rady, kde to eviduj� a sleduj�, s�dy ako aj niektor� mimovl�dky, ktor� obetiam poskytuj� pomoc (pozri 1.3).3. Z�veryPorovnanie �dajov o pedofiln�ch k�azoch za Goebbelsa s �dajmi z ostatn�ch rokoch poukazuj� na pozoruhodn� zmenu.  Za Goebbelsa bolo ods�den�ch 21 k�azov, pritom niektor� z nich boli star�ie pr�pady a niektor� z nich pravdepodobne boli ods�den� nepr�vom. Seri�zne hodnotenie, opieraj�ce sa o prieskum �asopisu Spiegel hovor� o 147 pr�padoch za 15 rokov. To sved�� o nieko�kon�sobnom n�raste pr�padov zneu�itia malolet�ch oproti obdobiu za Hitlera. Ke�e spr�vanie k�azov do istej miery je ovplyvnen� spr�van�m celkovej popul�cie, je to ukazate�om aj celkov�ho mor�lneho stavu spolo�nosti a jeho zmien za posledn�ch 70 � 75 rokov.Ale podstatnou ot�zkou s��asnosti nie je kon�tatovanie toho, �o sa stalo, hoci sa nemalo sta�; podstatnou ot�zkou je, ako predch�dza� podobn�m pr�padom a ako sa zachova� v bud�cnosti. 3.1 PrevenciaAzda najd�le�itej�� sp�sob prevencie, �o sa t�ka k�azov, je starostliv� v�ber kandid�tov. U� pri prijat� do semin�ra v spolupr�ci so psychol�gom prech�dzaj� n�ro�n�m v�berom, ale azda najlep��m v�berom je dlhoro�n� kontakt rektora po�as �t�dia s prefektom a rektorom semin�ra, v�aka ktor�mu nezrel�, neprimeran� spr�vanie m��u upozorni� na nevhodnos� kandid�ta. Pritom nesmie prev�i� z�ujem o z�skanie �al�ieho k�aza nad opr�vnen�mi pochybnos�ami o jeho vhodnosti. �e tu nie je v�etko v poriadku, o tom sved�� aj ned�vne sv�tenie novok�azov, ktor� nieko�ko mesiacov po vysviacke sa uk�zali ako fanatici, z�visl� na povestnom p�trovi Eli�ovi Dohnalovi (pravda, to je pr�pad z in�ho vrecka). ��inn� prevenciu m��e podpori� sol�dny v�skum. To je d�vod, �e katol�cka cirkev USA r. 2006 poverila t�m nez�visl�ch vedcov �irok�m prieskumom sexu�lneho zneu��vania k�azmi (pozri inform�ciu zo 14.3.2010 na str�nke http://www.sueddeutsche.de/politik/.Vznikli pozoruhodn� projekty na prevenciu � spomenieme niektor� z nich.Projekt �Kein T�ter werden� - �Nesta� sa p�chate�om� vznikol v Nemecku r. 2005 s cie�om prevencie sexu�lneho zneu��vania malolet�ch. Je ur�en� osob�m so sexu�lnymi fant�ziami zameran�mi na deti, ktor� sa nechc� dopusti� zneu��vania det�. Na rozdiel od podobn�ch projektov nie je zameran� na p�chate�ov s cie�om predch�dza� recid�ve (sekund�rna prevencia), ale na potenci�lnych p�chate�ov, ktor� sa e�te ni�oho nedopustili (alebo aspo� to nie je zn�me). Od r. 2009 jeho nosite�om je Charit� Berlin. Projekt pozost�vaz psychoterapie � ��astn�ci sa u�ia ovl�da� svoje impulzy a rozv�janiu empatiepod�vania liekov, menovite antiandrog�nov a antidepres�vz osvojenia �sveteln�ch sign�lov� (�erven�: ak�tne nebezpe�enstvo zneu�itia; oran�ov� � pozor; zelen� � v�etko O.K., deti nie s� v bl�zkosti; pritom sa u�ia rozpozn�va� situ�ciesoci�lna kontrola � s� veden� k tomu, aby o svojich sklonoch hovorili s in�miprekon�va� kognit�vne skreslenia, ktor�mi eventu�lne ospravedl�uj� pedofiln� spr�vanieProjekt dostal nieko�ko ocenen�; spo�iatku bol financovan� s�kromn�mi sponzormi, od r. 2008 ministerstvom spravodlivosti.Na tento projekt nadv�zuje �al�� pre konzumentov detskej pornografie pod n�zovm �Kein T�ter werden � auch nicht im Netz�.Viac inform�ci�: http://de.wikipedia.org/wiki/Kein_T%C3%A4ter_werdenhttp://www.kein-taeter-werden.de/start2.php3.2 Probl�m pedof�lie je �ir��Ke� som si pre��tal prv� tla�ov� spr�vy o pedofiln�ch k�azov v USA, a potom v cca mesa�n�ch intervaloch sa opakuj�ce �objavy� pedof�lie k�azov v �al��ch �t�toch, mal som dojem, �e ide o masov� jav, �e v�znamn� �as� k�azov prepadla tejto neresti. A� sa objavili triezve a seri�zne odhady, uk�zalo sa, �e je to len nieko�ko promile k�azov, pod�a odborn�ch odhadov (Jenkins USA, Reinhard Haller v Nemecku, Hans � Ludwig  Kr�ber v Nemecku a i.) 1 � 3 promile. Aj to treba bra� ve�mi v�ne, ako to Cirkev aj rob�, ale tu treba pouk�za� na nie�o in�.Spr�vanie s��asnej tla�e je priamo u�ebnicov�m pr�kladom toho, �omu sociol�gia nazvala �mor�lnou panikou�. �ikovnou �tyliz�ciou a podan�m  relat�vne neve�k�ho po�tu skuto�n�ch pr�padov dosiahli, �e verejnos� preniklo hlbok� mor�lne rozhor�enie, �e sa v mnoh�ch vzbudilo presved�enie, �e cirkevn� zariadenia s� v�nym ohrozen�m det� a mlad�ch. V�bec nie je n�hodou, �e sa za�alo ��ri� presved�enie, �e v�chovu a �kolstvo treba vy�a� z p�sobnosti Cirkvi, a v USA mohol vznikn�� n�vrh, ktor� vyz�va anglick� verejn� moc, aby p�pe�a pri jeho n�v�teve v Anglicku zaistili a postavili pred eur�psky s�d � podobne ako p�chate�ov masov�ch vr�d na �zem� b�valej Juhosl�vie.Tieto reakcie m�di� a n�sledne verejnosti s� v pr�krom rozpore s cel�m radom skuto�nost�, ku ktor�m patria:- neuverite�n� roz��renie zneu��vania neplnolet�ch ostatn�m obyvate�stvom � napr. v Nemecku oproti vy�e stovke zn�mych pr�padov zneu�itia cirkevn�mi osobami (k�azmi aj laikmi v cirkevn�ch slu�b�ch) za 15 rokov stoj� ro�ne priemerne 14,000 hl�sen�ch pr�padov zneu�itia ostatn�m obyvate�stvom;- napriek tomu o zneu�itiach mimo Cirkvi nikto nep�e, nikdy sa nad nimi nepozastavuje, nikto neuva�uje o potrebn�ch opatreniach. Ktosi sa vyjadril, �e po odhalen� a energickom ods�den� zneu�it� k�azmi nebude mo�n� nehovori� a nerobi� opatrenia proti zneu��van� v svetskej oblasti � ale �ia� zatia� sa ni� tak� nedeje;- je to poriadna d�vka demag�gie a pokrytectva, rozhor�ene pranierova� zneu�itia v in�tit�cii, kde s� vz�cnou v�nimkou, a ignorova� zneu�itia v oblastiach a in�tit�ci�ch, kde s� takmer pravidlom,- e�te viac je to pokrytectvom vzh�adom na vysok� toleranciu zneu��vania malolet�ch, na opakovan� snahy zn�i� vekov� hranicu konsenzu, na snahy legalizova� pedofiliu; vzh�adom na to, �e v Holandsku mohla vznikn�� pedofiln� politick� strana (u� bola zru�en�: pozri spr�vu ZENIT - Dutch Pedophile Political Party Dissolved - http://www.zenit.org/rssenglish-28686) a pod.Tu treba spomen�� aj  skuto�nos�, �e  do  blog.sme p�e mu� propaguj�ci romantizuj�ci poh�ad na pedof�liu; administrat�va napriek protestom 60 blogerov nebola ochotn� zak�za� publikovanie jeho �l�nkov tohto druhu.V bud�cnosti bude nevyhnutn� sa zamera� aj na zneu��vanie malolet�ch vo svetskej sf�re � hoci sa o to verejnos� a m�di� nezauj�maj�.3.3 Ako �alej v Cirkvi?Viacer� nez�visl� odborn�ci, a to nielen katol�ci, kon�tatovali, �e jedin� in�tit�cia, ktor� pr�pady zneu�itia malolet�ch berie v�ne, je pr�ve katol�cka cirkev, hoci sa jej t�ka len mal� zlomok t�chto pr�padov, ako sme to uviedli.Vrcholn�m prejavom toho je Pastiersky list Sv�t�ho Otca Benedikta XVI. �rskym katol�kom. Je to chlapsk�, priame, tvrd� slovo, ke� hovor� o vine a prihov�ra sa vinn�kom; otcovsky l�skav� a ako matka empatick�, ke� hovor� obetiam, ich bl�zkym a rovesn�kom. Neboj� sa menova� veci prav�m menom a podrobne analyzuje pr��iny, ako mohlo d�js� k tak�m pokleskom: �Je pravda, ako na to mnoh� vo va�ej krajine pouk�zali, �e probl�m zneu��vania det� nie je �pecifikom ani �rska, ani Cirkvi. Napriek tomu, teraz pred vami vyvst�va �loha �eli� pr�padom zneu��vania, ktor� sa objavili v r�mci �rskej katol�ckej komunity, a treba to urobi� odv�ne a rozhodne. ... aby sa zotavila z tejto bolestnej rany, Cirkev v �rsku sa mus� najsk�r pred P�nom a pred ostatn�mi prizna� svoje v�ne hriechy� (�. 2) Je si vedom�, �e to nebude �ahk� a nep�jde r�chlo: �Nikto si nemysl�, �e by sa t�to bolestn� situ�cia vyrie�ila v kr�tkom �ase. ...  Treba by� vytrval�mi a modli� sa s ve�kou d�verou v ozdravn� silu Bo�ej milosti.� (Tamtie�).V �om vid� Benedikt XVI. pr��iny, �e do�li tak �aleko potomkovia t�ch �rskych kres�anov, ktor� �uk�zali v dejin�ch obrovsk� silu dobra tak vo svojej vlasti, ako aj mimo nej�, �roz��rili evanjelium v z�padnej Eur�pe, polo�iac tak z�klady stredovekej mn�skej kult�ry.�, ktor� po�n�c 16. storo��m stato�ne niesli prenasledovanie a v 19. storo�� za�ili podivuhodn� rozkvet viery a misijn�ch aktiv�t?Zd� sa, �rsko nedok�zalo adekv�tne ��eli� z h�adiska viery nov�m a �a�k�m v�zvam, ktor� vyplynuli z r�chlej transform�cie a sekulariz�cie �rskej spolo�nosti�, konkr�tne (porov. �. 4):- program obnovy, ktor� navrhol Druh� vatik�nsky koncil, bol �asto zle pochopen�,- bola tu aj dobre myslen�, no predsa len chybn� tendencia vyhn�� sa pen�lnemu (trestn�mu) postupu v pr�pade k�nonicky iregul�rnych situ�ci�,-  neadekv�tne postupy pri ur�ovan� vhodnosti kandid�tov na k�azstvo a reho�n� �ivot;- nedostato�n� �udsk�, mor�lnu, intelektu�lnu a duchovn� form�ciu v semin�roch a novici�toch;- tendenciu v spolo�nosti uprednost�ova� kl�rus a in� autority- neprimeran� staros� o dobr� meno Cirkvi a o vyhnutie sa pohor�eniu, ktor� mali za n�sledok nedostato�n� aplik�ciu platn�ch k�nonick�ch trestov a tie� zanedbanie ochrany d�stojnosti ka�dej osoby.3.4 Z�vere�n� slovoNapriek nesmiernej bolesti p�pe�a a in�ch z pedofiln�ch �kand�lov, napriek nesmiernym �kod�m, ktor� sp�sobili, redaktor Zenitu nadp�sal svoj rozhovor s P�trom Bernd Werle SVD  �Kr�za sp�soben� zneu��van�m ako historick� �anca� (Zenit,  http://www.zenit.org/article-20375?l=german)M�di�, ktor� pedofiln� af�ru roz��rili, sotva mali �mysel posl��i� a pom�ha� Cirkvi, napriek tomu bol to Otec, ktor� ich prostredn�ctvom �istil svoj vini�, �istil svoj vinohradTo je najhlb�� d�vod, �e z�kladn� atmosf�ra listu Sv. Otca �rskym katol�kom nie je bezn�dej a rozhor�enie, ale d�vera v Bo�ie milosrdenstvo, pre ktor� hriech m��e by� za�iatkom pok�nia a p�d  za�iatkom nov�ho �ivota.Pedofiln� �kand�l je v�nimo�nou �ancou pochopi�, �e z�kladom na�ej n�deje nie s� k�azi, cirkevn� hodnost�ri a cirkevn� in�tit�cie, ale kalvarsk� obeta Je�i�a Krista:�Kristova sp�sonosn� obeta m� moc odp���a� dokonca i tie naj�a��ie hriechy a vy�a�i� dobro aj z toho najhroznej�ieho zla.� (List �. 7)Boh, a jedine on sp�sobuje, ��e tam, kde sa rozmno�il hriech, rozhojnila sa milos� (porov. Rim 5, 20)�. (�. 11)Za pov�imnutie stoj� e�te jedna vec. V obdob�, ke� �rsky katolicizmus  bol utl��an� a prenasledovan�, �rsko bolo ozdobou kres�anstva, vyzna�ovalo sa mimoriadnou horlivos�ou a  vysielalo mision�rov do cel�ho sveta. V uplynul�ch desa�ro�iach za�ilo �hospod�rsky z�zrak�, Cirkev mohla p�sobi� bez prek�ok a v pokoji. �udsky by sme o�ak�vali ve�k� rozkvet Cirkvi � nastal v�ak prav� opak. V kres�anskom USA, kde takmer niet ateistov, s� ve�k� probl�my s pedof�liou k�azov; ale v s�vislosti s ned�vnou n�v�tevou Sv�t�ho Otca v Portugalsku sme sa dozvedeli, �e v tomto �t�te, kde Cirkev stoj� pod tlakom liber�lnej vl�dy, probl�m pedof�lie takmer nepoznaj�. Vysvetlenie je jednoduch�: zd� sa, �e Cirkev mus� by� pod ur�it�m tlakom, potrebuje kontrolu neprajnou verejnou mienkou a neprajnou verejnou mocou, ak sa m� vyv�ja� zdravo. Neby� ne��tostnej kritiky liber�lnych novin�rov, ktor� svojou kritikou chceli a chc� pranierova� a zdiskreditova� Cirkev, alebo dokonca ju vytla�i� zo �k�l, mo�no by niektor� biskupi aj na�alej kryli pedofiln�ch k�azov � s dobr�m �myslom chr�ni� jej dobr� poves� � a ne��astn�, pom�len� k�azi by neru�ene pokra�ovali v zneu��van� malolet�ch, ktor�ch by mali vies� k Bohu a k mravnosti. K paradoxom Bo�ieho kr�ovstva patr� aj to, �e Boh �ist� svoju Cirkev a pom�ha jej aj prostredn�ctvom �ud�, ktor� proti nej bojuj�. V katol�ckej tla�i odzneli kritick� slov� � aj z �st vysok�ch cirkevn�ch hodnost�rov - na adresu m�di�, ktor� naf�kli pedofiln� af�ry, pod�vaj� ich tak, akoby ka�d� k�az bol nemravn�kom,  a zneu��vaj� ich na to, aby znemo�nili Cirkev. Maj� pravdu, - len�e zab�daj� na to, �e pr�ve v�aka t�mto nespravodliv�m a zveli�en�m �tokom USA a �rsko smeruj� k o�iste, obnove a pok�niu. Boh vie, �o rob�; ako chirurg pou��va skalpel, aby z �udsk�ho organizmu odstr�nil to, �o je v �om chor� a �o ohrozuje �ivot, tak Boh pou��va neprajn�kov a nepriate�ov Cirkvi, aby z nej odstr�nil, �o je v nej chor� a ohrozuje jej duchovn� rast.Boh v�ak neodstr�ni zlo bez na�e spolupr�ce, a nepremen� na�u hriechmi gener�ci� za�a�en� pr�tomnos� tak�m jednoduch�m sp�sobom, ako ke� na svadbe v K�ne premenil  vodu vo v�no. Na to �potrebn� je nov� v�zia, ktor� podnieti dne�n� i bud�ce gener�cie, aby si chr�nili dar na�ej spolo�nej viery� (�. 12), nov� odhodlanie a nov� otvorenos� vo�i Duchu Sv�t�mu, ktor� jedin� �rob� v�etko nov� a prinesie nov� jar pre Cirkev v �rsku.O to pros� v bolesti, ale s d�verou Benedikt XVI. v z�vere listu:Bo�e na�ich otcov,obnov n�s vo viere, ktor� je pre n�s �ivotom a sp�sou,v n�deji, ktor� pris�ubuje odpustenie a vn�torn� obnovu,v l�ske, ktor� o�is�uje a otv�ra na�e srdcia,aby sme milovali teba, a v tebe v�etk�ch svojich bratov a sestry.Pane Je�i�u Kriste,nech Cirkev v �rsku obnov� svoje tis�cro�n� �silievo v�chove na�ich mlad�ch na ceste pravdy,dobroty, sv�tosti a ve�kodu�nej slu�by spolo�nosti.Duch Sv�t�, ute�ite�, obhajca a sprievodca,nech vzbud� nov� jar sv�tosti a apo�tolskej horlivostipre Cirkev v �rsku.Tebe, trojjedin� Bo�e,s plnou d�verou v l�skypln� ochranu Panny M�rie,Kr�ovnej �rska, na�ej Matky,a sv�t�ho Patrika, sv�tej Brigity i v�etk�ch sv�t�ch,zverujeme seba sam�ch, svoje detia potreby Cirkvi v �rsku.Amen.


Článok si môžete prezrieť na adrese: http://www.communio.sk/citaj.php?id=340&issue=51