----- Tento článok je zo stránky www.communio.sk - vydanie 51 ---


Zhov�ral sa S. Baier: KORENE PEDOF�LIE: "MNOH� K�AZI MAJ� PROBL�M SO VZ�AHOM � K BOHU" 
Dátum vydania: 2010-06-09


Rozhovor s viedensk�m psychiatrom Raphaelom Bonelli




Cirkev u� cel� mesiace stoj� v centre debaty o zneu��van� malolet�ch. Pre�o sa s�stre�uje diskusia takmer v�lu�ne na Cirkev a jej person�l?- Raphael Bonelli: Preto�e sa zd�, �e dobro bolo demaskovan� ako zlo. Zlyhali t�, ktor� mali prin�a� Boha. Corruptio optimi pessima (Skaza najlep�ieho je najhor�ia). Toto �okuje a paralyzuje � a priv�dza k z�rivosti. Nepom��e, ak n�m n� rozum hovor�, �e p�chatelia pedof�lie tvoria len mizivo mal� podiel kl�ru, a �e u k�azov je minim�lna pravdepodobnos�, �e sa stan� pedofilmi: pocit ost�va. �lovek u� akosi vie, �e m�me sklon k ohavn�m skutkom; ale �e aj k�azi nosia v sebe t�to �udsk� priepas�, to je o�ividne �a�k� znies�. �e sa niekto zriekne kr�snej �udskej l�sky a potom upadne do takejto perverzity, je �udsk�m zlyhan�m, pri ktorom �lovek ostane st� bez slov, �o �okuje. Ak odhal�me nejak�ho pedofila, ide o jednotlivca. Ale ak je to katol�cky k�az, je v tom ist�m sp�sobom namo�en� aj cirkev. Pre mnoh�ch �ud� je to navy�e emocion�lne silne podfarben� vec, preto�e cirkev pre nich znamen� �potl��anie sexuality�.  Preto to pre��vaj� ako �osi extr�mne pokryteck�, ak nositelia �radu v cirkvi sa nie�o tak�ho dopustia. Cirkev tu psychodynamicky hr� �lohu pr�sneho otca, ktor� autoritat�vne zakazuje sexualitu. Potom sa mie�a roz�arovanie nad zlyhan�m otca s dlhodobe nazhroma�denou zlos�ou, ktor� sp�sobilo jeho napom�nanie.Cirkev teda reprezentuje zl� svedomie �ud�?- �no, to je mo�n�. Cirkev predstavuje ist� pravdu, ktor� v podstate je zap�san� v ka�dom svedom�: �e sexualitu neslobodno pre��va� bez obmedzen�. �e sa �lovek mus� obmedzova�, ma� oh�ad na druh�ch. Vlastn� sexualita sa v�dy pre��va ako zranite�n� intimita, v ktorej �lovek ner�d je napomenut�.Mo�no z tejto situ�cie vy�a�i� aj nie�o dobr�?- �no, mo�no: Po prv�, vn�trocirkevne sa na�tartuje proces o�isty. Obete spozoruj�, �e cirkev neschva�uje skutky p�chate�ov a preto sa s �ou �ah�ie zmieri. Tie� skoncujeme s t�zou, �e sexualita je v�dy dobr� alebo aspo� ne�kodn�. St�va sa jasnej��m, �e vy�aduje osobn� �silie, aby sme �ili zdr�anlivo.Potom je tu n�zor, �e �tabuizovanie sexuality� - �o �as� verejnosti vyt�ka Cirkvi � vedie k prevr�tenej kanaliz�cii sexu. Je na tom nie�o pravdy?- Dnes vieme, �e sexualitu treba obmedzova�, ak ju chceme �i� zdravo a ��astne. Sexu�lne n�silie a pedof�lia ukazuj�, �e sexualitu nie je mo�n� �i� bez obmedzen�, preto�e m��e aj �kodi�. Napriek tomu prekvapuj�co mnoh� sn�vaj� o takomto stave a veria, �e to je ten zdrav� svet. Toto vych�dza najm� z ideol�gie hnutia 68. �e obmedzovanie sexuality vedie k perverzite, to je ve�mi primit�vny, mechanistick� obraz �loveka, ktor� sa opiera o Sigmunda Freuda a e�te st�le stra�� v mnoh�ch hlav�ch, hoci je d�vno prekonan�.Od sexu�lnej revol�cie najm� mu�i s� toho n�zoru, �e sa musia sexu�lne realizova�, v opa�nom pr�pade ochorej�. Sexualita sa tu pre��va ako �osi nutkavo nevyhnutn� (dranghaft notwendig), nie ako �osi, �o rozum m��e kultivova� a usmer�ova�.Bolo by rozhor�enie men�ie, keby neexistoval pre katol�ckych k�azov povinn� celib�t?- Je mo�n�, �e by em�cie nato�ko nevzb�kli, preto�e celib�t je t��om v oku dne�n�ch �ud�. Celib�t toti� dokazuje, �e mu� je schopn� sa vzda� svojich sexu�lnych potrieb kv�li ve�kej l�ske. Toto znamenie vyru�uje spolo�nos� z�bavy, preto sa proti tejto ba�te �to��. Keby k�az bol �enat�, nebol by vyzdvihnut�, ale bol by �jeden z n�s�. Je zauj�mav�, �e vo v�chodn�ch cirkv�ch, kde existuj� �enat� k�azi, viac si v�ia celib�tnikov. Aj v budhistick�ch kult�rach ch�pu, �e celkom duchovn� �ivot je spojen� s celib�tom.M��e celib�t urobi� chor�m?- �no. Celib�t m��e �loveka urobi� chor�m, ak ho �ije falo�ne. Celib�t nie je s�m o sebe formou existencie, ale z psychodynamick�ho a �udsk�ho h�adiska je to deficit, zranenie. Tento deficit v�ak umo��uje nesmiernu transcendentn� otvorenos� � preto existuje celib�tna forma �ivota vo v�etk�ch kult�rach. Celib�t nie je mo�n� vysvetli� bez viery a bez l�skypln�ho vz�ahu k Bohu. Ak �lovek  �ij�ci v celib�te nerozv�ja intenz�vny vz�ah so svojou l�skou, to jest s Bohom, tak zakrnie ako �lovek a nevydr��. Je tie� d�le�it�, aby aj celib�tnik vedel, �o je �ena a ako sa s k nej treba spr�va�. Prive�a d�vernosti a sebaotvorenia m��e vies� k situ�cii, ktor� sa �ahko m��e preklopi�. V mojej praxi op�tovne stret�vam k�azov, ktor� vk�zli do ��bostn�ho vz�ahu, ktor� vlastne v�bec nechceli. Spravidla doty�n� nie je k sebe celkom �primn�. �asto svoje t��by pastora�ne reinterpretuje, ne� sa rast�ca intenzita vz�ahu prejde v telesnos�. Na za�iatku stoj� emocion�lny deficit samoty, ktor� v zdravom vz�ahu k Bohu nap��a modlitba. Ak sa modlitba p�soben�m stresu a aktivizmu zanedb�va alebo sa stane bezobsa�nou, potom sa k�az stane zranite�n�m pre tak�to �udsky prirodzen� t��by.�o sa z psychiatrick�ho h�adiska stane pri celib�te so sexualitou: vytes�uje sa alebo sa potl��a?- Pod�a freudovsk�ho modelu by �lovek povedal: Sexualita sa sublimuje. Ale toto n�m ve�a nehovor�. Lep�ie to pochop�me, ak rozli�ujeme medzi pohlavnos�ou (Geschlechtlichkeit) a sexualitou. Pohlavnos� znamen� by� cel�m mu�om a celou �enou, do �oho mus�me �oraz viac vrasta�. Celib�t neznamen� zrieknutie sa pohlavnosti, ale �itej sexuality � kv�li jednej l�sky. T� ist� situ�cia v�ak existuje aj v ��astnej l�ske. Manfred L�tz povedal: �Kto sa nevie zrieknu� sexuality, nie je schopn� man�elstva.� Mysl�m, �e m� pravdu, lebo v man�elstve nesmie ch�ba� schopnos� zrieka� sa. Kto chce sexu�lne konzumova� zaka�d�m, ke� na to dostane chu�, nie je schopn� skuto�n�ho vz�ahu.M��e by� celib�tna forma �ivota pre niektor�ch �ud� ��ahk�m jarmom�, pre druh�ch v�ak �a�kou alebo neznesite�nou?- Samozrejme pud je r�znorod�; to v�ak �zko s�vis� aj s predch�dzaj�cimi sk�senos�ami, so stimulovan�mi fant�ziami a spomienkami. Schopnos� kultivova� a po�ud��ova� svoju sexualitu naz�vame �nos�ou miernosti (temperantia), ktor� znovuobjavili aj ateistick� psychol�govia ako Martin Seligman. Jej cie�om je �emocion�lny pokoj�, ako hovor� Tom� Akvinsk�, vyrovnanos�, spo��vanie v sebe. Temperantia znamen� urobi� v sebe poriadok, teda pos�di� svoje predstavy a t��by a ich kultivova� alebo obmedzova�. To plat� nielen pre sexualitu. Viktor Frankl povedal o hypochondrickom sebapozorovan�: �Len chor� oko vid� seba.� Na z�klade toho m��eme poveda�: Len chor� k�az pozer� na seba, zdrav� k�az mysl� na t�ch, ktor� s� mu zveren� a o�i m� obr�ten� k Bohu.Mnoh� sa domnievaj�, �e ten, kto sa rozhodne pre celib�t, mus� vedie� � aj v sexu�lnej oblasti -, �oho sa vzd�va.- Iste, mus� o tom vedie�, ale nie za�i�. Ani psychiater nemus� vysk��a� hero�n, aby sa stal dobr�m terapeutom pre drogovo z�visl�ch. Sexu�lna sk�senos� nie je v�etko. Bud�ci k�az mus� robi� predov�etk�m duchovn� sk�senosti.Hovorili sme o tom, �i celib�t m��e urobi� chor�m. Naopak, m��e t�to forma �ivota pri�ahova�   �ud� psychicky chor�ch, ktor� vo svojej sexualite s� neist� alebo naru�en�?- Nemo�no vyl��i�, �e sa tu vyskytn� aj patol�gie. �udia, ktor� nie s� schopn� nadviaza� kontakt s druh�m pohlav�m, n�jdu tu formu �ivota, v ktorej ostan� nen�padn�. To sa st�va najm� vtedy problematick�m, ke� chc� �i� in�, chorobn� formu sexuality a t�m po�kodzuj� druh�ch. Treba d�va� ve�k� pozor na to, kto vstupuje do k�azsk�ho semin�ra, lebo sa len psychicky zdrav� a stabiln� mu� hod� pre k�azsk� povolanie.M��e sa sta�, �e mu�i s pedofiln�mi sklonmi �ute�� do tal�ra�, aby boli nedotknute�n� alebo aby sa chr�nili pred svojimi vlastn�mi sklonmi?- Mnoh� �udia s pedofiln�mi sklonmi utekaj� do man�elstva, in� do k�azsk�ho povolania. �lovek mus� nejak utv�ra� svoj �ivot, ak vn�ma v sebe tak�to sklony. M��u sa domnieva�, �e si u� nejak so sebou poradia, , alebo �e ich vysviacka uzdrav�. Sigmund Freud sa domnieval, �e sexualita m� polymorfne perverzn� povahu, a v tom je �osi pravdy. V norm�lnom sexu�lnom vz�ahu �ena je ist�m korekt�vom. Ale ak niekto pre��va sexualitu s�m, �i u� formou sebauk�jania alebo pornografie, tam nie s� nijak� hranice. Obmedzovanie sexuality rob� pri zvr�ten�ch sexu�lnych sklonoch dobre. T�m mysl�m ovl�danie my�lienok, nenecha� bl�di� fant�ziu, kontrolova� vizu�lny vstup. T�m zmizn� predov�etk�m nezdrav� sexu�lne fant�zie a ost�va zdrav� sexu�lny sklon, lebo sexu�lne zvr�tenosti s� v�dy spojen� s hypersexualitou.Vyhl�senie pedof�lie za ne�kodn� v�ak pri�lo z �plne in�ho smeru.- Psychol�gia 70. rokov predstavovala pedof�liu ako keby nebola tak� zl� alebo v pr�pade konsenzu dokonca v poriadku. V 70. a 80. rokoch boli hnutia sexu�lneho oslobodenia, do ktor�ch pedofili boli p�vodne integrovan�. Zn�mi nemeck� politik od �zelen�ch� r. 1988 po�adoval, aby pedofilia so s�hlasom malolet�ho bola beztrestn�. V oblasti zelen�ho � alternat�vneho hnutia bolo vtedy v m�de, �alternat�vne formy� sexuality odkriminalizova� a odpatologizova�.Treba pova�ova� k�azov, ktor� po dlh� roky boli p�chate�mi zneu��vania malolet�ch, za rozpolten� osobnosti? Existuj� predsa pr�pady dvojit�ho �ivota.- Pr�pad Marcial Marciel Degollado je pre m�a z�hadou, ale je porovnate�n� s ved�cim sekty, ktor� druh�m predstiera sv�t� �ivot, od ktor�ho seba di�penzuje, av�ak �ije s ospravedlnen�m, �e t�to rolu mus� hra� aj na�alej a t�to hra roly prin�a druh�m nie�o dobr�. Na tak�to sp�sob dvojit�ho �ivota si mo�no zvykn��, tak�e emocion�lne ne�ije vo vedom� dvojit�ho �ivota, ale vytvoril vn�torn� zd�vodnenie, ktor� ospravedl�uje tak�to spr�vanie. Hoch�taplerstvo je extr�mnou formou javu, ktor� v�etci pozn�me: ka�d� nejak�m sp�sobom �ije so zl�m svedom�m, ktor� si nechce uvedomi�. Nast�va bagatelizovanie vlastnej zloby. My �udia m�me sklon menej dba� na vlastn� chyby ako na cudzie. Ale ke� sa �lovek vzdiali od pravdy, to m� konkr�tne d�sledky pre medzi�udsk� vz�ahy. Preto sebaklam nikdy nie je dobr�. Prizna� si pravdu o sebe, to sa vol� pokora. T� n�m rob� dobre. Ak �udia maj� vo svojom �ivote ve�k� neporiadok, to je zvy�ajne aj ve�k� sebaklam.Na �o treba dba� pri form�cii k�azov? Je mo�n� rozpozna� parafiln� (zvr�ten�) sklony a vyl��i� doty�n�ch kandid�tov?- Za norm�lnych podmienok rektor semin�ra pri dlhoro�nom spolu�it� s kandid�tmi si utvor� n�zor o tom, kto sa hod� a kto nie. Zvr�ten� sklony �asto s�visia s poruchami osobnosti, a tie �lovek �oskoro spozn�. �lovek vid�, ako sa niekto spr�va vo�i druh�m, �i vie posl��i� a podriadi� sa. To s� �nosti, ktor� nie s� v m�de, ale uk�u, �i niekto je psychicky zdrav�, preto�e vie ust�pi� do pozadia a poduja� sa na slu�bu. Ak sa niekto st�le tla�� na prv� miesto a chce vynikn��, t�m uk�e, �e mu ide sk�r o seba ako o druh�ch. To je nebezpe�n�.Je v ka�dom semin�ri mo�n� vychov�va� k �istote a schopnosti �i� v celib�te?- �no, to je bezpodmiene�ne potrebn�! K�azsk� semin�r je na to, aby si osvojili k�azsk� �istotu. Prijatie svojej pohlavnosti v zmysle mu�nosti rob� k�aza, ktor� vie stret�va� druh�ch ako otec. K tomu patr�, �e mlad� �udia sa musia nau�i�, kultivova� svoju sexualitu kv�li l�ske, �o za norm�lnych okolnost� funguje.�o m��e poradi� psychiater a psychoterapeut ved�cim k�azsk�ch semin�rov oh�adne zach�dzanie  so sexualitou?- Do k�azsk�ch semin�rov (v Nemecku, pozn. prekl.) vnikla nespr�vna a ne��astn� t�za, �e ka�d� �lovek mus� sexualitu nejak�m sp�sobom �i�, v opa�nom pr�pade sa stane neurotikom. To je jednozna�ne falo�n�, av�ak v minulosti zneistila niektor�ch seminaristov, a sp�sobila, �e �objavili� autoerotiku alebo ju neukon�ili. Bolo to prehnan�, ak kedysi masturb�ciu predstavili ako najv��� hriech, ale v �al��ch desa�ro�iach ju pri�asto bagtelizovali a pova�ovali za ne�kodn�. Tu sa spochyb�uje mo�nos� �ist�ho �ivota. To je nevhodn� z�klad pre celib�t, ktor� by bol pre��van� ako naplnenie. Bohoslovci sa musia u�i� rozpozna�, �o im �kod�, �o oso�� a kde s� hranice. Tu je potrebn� aj �nos� m�drosti.Nie s� dnes v�etci, aj k�azi, zaplaven� sexom: telev�ziou, internetom, reklamou? Nie je z tohto d�vodu ove�a �a��ie, �i� v �istote?- Je to in�, nie je v�ak �a��ie. Nikdy nebolo jednoduch� �i� �ist�m �ivotom. Dnes sa �loveku dostane ove�a viac uznania, ak �ije a vy�aduje �ist� �ivot, ako pred 30 rokmi, lebo negat�vna dimenzia sexuality bez z�bran sa ukazuje ve�mi jasne. Omylu, �e sexualita je liek na v�etko, dnes u� nenalet�me.�o m��e psychiater poradi� k�azovi, ktor� v tejto oblasti mus� z�pasi�?- Mus� odvr�ti� o�i od seba a obr�ti� sa k druh�m, k svojmu vz�ahu k Bohu a k svojej k�azskej slu�be. Probl�my okolo �istoty s� �asto probl�my �ud�, ktor� prive�a �asu str�via sami so sebou. Ak niekto cel� hodiny surfuje na internete, nie je �iadny div, ak ho napadn� hl�pe my�lienky. Samota a bezcie�nos� s� n�sledkami ch�baj�ceho vz�ahu k Bohu . Lie�im �ud� so sexu�lnou z�vislos�ou na internete. Takmer v�etci maj� probl�m vz�ahu. Ak �lovek u� nemiluje partnera a u� sa mu neodd�va, potom sa jeho JA roz�ahuje. A Ja je polymorfne perverzn�. Ak v�ak probl�my nadob�daj� chorobn� rozmery, treba vyh�ada� odborn� pomoc.Zd� sa, �e dnes u� nie je jasn�, �o je parafiln�, kedysi sa hovorilo perverzn�. Prenik� toto zneistenie aj do cirkevnej oblasti? - �no, preto�e sa u� dlho zamie�a �nemor�lne� a �chor�. V dev�tn�stom storo�� sa v�etky paraf�lie vyhl�sili za choroby, aby ich vy�ali z mor�lneho hodnotenia, aby sa nejavili ako nie�o, �o je v rozpore s mravnos�ou. Dnes mnoh� bojuj� za to, aby sa op� �krtli z katal�gu chor�b, preto�e to vn�maj� ako diskrimin�ciu. To je kr�sne, ale je to iba medic�nske, nie mor�lne hodnotenie. Chor� � zdrav� a mor�lny � nemor�lny s� odli�n� dimenzie. Nie v�etko, �o je zdrav�, je mor�lne v poriadku. Existuj� psychicky zdrav� vrahovia. Sexualita, podporovan� internetom, sa dnes pon�ka pestro a mnohorako ako nikdy. Je to nebezpe�n� hlavne pre mlad�ch, ktor� s� zranite�n� a ovplyvnite�n�. Cirkev mala v�dy za �lohu, uk�za� cestu k zdravej sexualite, menovite intenz�vny osobn� vz�ah vn�tri stabiln�ho partnerstva. Ak sa �lovek zameriava predov�etk�m na vlastn� sexu�lnu rozko�, to rob� ne��astn�m. Ako psychiatra ma oslovuje katol�cke u�enie, ktor� to zo svojho poh�adu zhrnuje do jedn�ho bodu: Sexu�lna rozko� vtedy je nezriaden�, ak sa vyh�ad�va kv�li sebe a je oddelen� od l�skypln�ho spojenia.S viedensk�m psychiatrom Raphaelom Bonelli sa zhov�ral S. BaierZdroj: kath.net 10. m�ja 2010 - http://www.kath.net/detail.php?id=26667


Článok si môžete prezrieť na adrese: http://www.communio.sk/citaj.php?id=341&issue=51