Úvodom: Goebbels a jeho mediálna kampaň proti Cirkvi
Kauza pedofilných kňazov je na jednej strane neliehavým (a možno aj potrebným) podnetom k pokániu a obnove Cirkvi, na druhej strane je rafinovaným útokom na Cirkev, ktorý pripomína Goebbelsovu mediálnu kampaň proti Cirkvi, využívajúc niekoľko málo prípadov pedofílie kňazov, ktorou odpovedal na encykliku Pia XI. Mit brennender Sorge z roku 1937, ktorá odsúdila nacizmus. Bol to geniálne zorganizovaná akcia, ktorou sa mu podarilo vzbudiť rozhorčenie verejnosti zveličením skutočných prípadov a zdiskreditovať Cirkev.
„Deň čo deň sa odhaľujú nové prípady sexuálneho zneužitia, ktoré spáchali katolícki kňazi ... Veľa kňazov a rehoľníkov sa už priznalo. Tisíce prípadov sa dostali pred súdy, ale to je iba zlomok celej skutočnosti, pretože hierarchia skrýva a chráni veľa páchateľov.“ Tento citát nie je časť úvodníka súčasných novín, ale úryvok z prejavu J. Goebbelsa z 28. 3. 1937. Prejav bol súčasťou kampane, ktorú nacistický režim organizoval na zdiskreditovanie Katolíckej cirkvi.
Súčasne naštartoval kampaň proti Cirkvi, v rámci ktorej zaistili 276 rehoľníkov a 49 diecéznych kňazov zo všetkých diecéz, aby sa zaistila maximálna účinnosť akcie. Historikom je známe, ako naplánovali a ako uskutočnili túto kampaň – vďaka príbehu, ktorá sa hodí do špionážneho románu.
V tú dobu šéfom protišpionážneho útvaru bol námorný generál Wilhelm Canaris. Spočiatku verne slúžil hitlerovskému Nemecku, ale ako postupne poznával pravú tvár nacizmu, tak v ňom rástlo odhodlanie postaviť sa proti neľudskému režimu. Roku 1944 zorganizoval neúspešný atentát na Hitlera, za ktorý ho r. 1945 obesili. Predtým však stihol prostredníctvom advokáta Josefa Müllera (1878–1979) množstvo supertajných dokumentov poslať Piovi XII. (1876–1958) do Vatikánu, ktorý ich zveril jezuitom. (Müllera nakoniec zaistili a poslali do Dachau. Prežil koncentrák a po vojne sa stal ministrom spravodlivosti Bavorska.)
Dokumenty boli zverené nemeckému jezuitovi Walterovi Mariaux-ovi (1894–1963), ktorý ich r. 1940 v dvoch zväzkoch publikoval pod pseudonymom Testis fidelis. Boli to dokumenty o nacistickom prenasledovaní kresťanov, a to anglicky a španielsky. 700 – stránková dokumentácia vzbudila na celom svete veľkú pozornosť.
Táto Goebbelsova kampaň, založená na využití pokleskov niektorých kňazov, bola založená na organizovaní tzv. „morálnej paniky“. Výraz morálna panika používajú sociológovia od 70. rokov. Znamená jav, keď umelým spôsobom vyvolajú rozhorčenie celospoločenského rozmeru tým, že skutočný počet prípadov nafúknu pomocou „štatistického folklóru“ a pomocou „objavov“, ktoré dávne udalosti prezentujú ako nové. Skutočné prípady existujú, ale sa umelo zveličia, aby sa zdalo, že ide o jav hrozivých rozmerov. Goebbels samozrejme nepoznal tento sociologický termín, ale jeho metóda je učebnicovým príkladom, ako treba vzbudiť morálnu paniku.
Aj v Goebbelsovom prípade existovali prípady zneužitia – už r. 1936 odsúdili niekoľko osôb (rehoľníka z Bad Reichenhall, jedného záhradníka a jedného pedella). Mariaux považoval za možné, že sa zneužitie stalo aj u františkánov z Waldbreitbachu; neskôr sa ukázalo, že pravdepodobne aj tento prípad bol umele vykonštruovaný.
Zo zaistených 325 kňazov a rehoľníkov nemecké súdy odsúdili len 21; je takmer isté, že niekoľkí medzi nimi boli odsúdení nevinne. Skoro všetkých poslali do koncentráku, kde mnohí z nich zomreli.
Napriek istému úspechu Goebbelsove intrigy vďaka Canarisovi a jezuitovi Mariaux priniesli opačný účinok: pravda ešte za vojny vyšla najavo a spôsobili ešte väčšie rozhorčenie. Mariaux vo svojej knihe podrobne popísal pokyny, ktoré Goebbels ešte koncom marca dal Gestapu, politickej polícii a najmä novinárom. Vyzval ich, aby sa znovu zaoberali prípadmi z roku 1936 a staršími a aby ich trvalo držali v povedomí verejnosti. Gestapo dostalo príkaz, aby našli svedkov, ktorí sú ochotní udať kňazov, ďalej aby týmto vyhliadnutým udavačom pohrozili okamžitým zatknutým, ak nebudú spolupracovať.
Uviedli sme túto historickú udalosť, lebo v jej svetle lepšie môžeme pochopiť súčasné mediálne dianie.
Zdroj: „Goebbels ravasz húzása: ‚a pedofil papok‘ vádja“, Magyar Kurír, 6. mája 2010

1. Štatistické údaje
Hoci aj jediný prípad sexuálneho zneužitia kňazmi je pohoršením a dôvodom k ľútosti, predsa urobiť si vo svetle štatistiky reálny, nezveličený obraz týchto smutných prípadov má svoju dôležitosť.
Podľa súdneho psychiatra Reinharda Hallera len v 0,3% prípadov sexuálneho zneužitia maloletých možno hľadať vnútri Cirkvi. (M Kurír 30. apr.; http://eponymousflower.blogspot.com/2010/04/psychiatrist-haller-03-percent-of-all.html). Haller j členom nezávislej komisie, ktorá pod vedením Waltrauda Klasnica. skúma prípady zneužitia v Katolíckej Cirkvi. Toto povedal o. i. v interview pre ORF. 99,7% prípadov sa odohráva v rodinách a rôznych spoločnostiach, napr. v športových kluboch.
Hoci ide o percentuálne malý počet zneužití spáchaných cirkevnými osobami, rozhorčenie médií a ľudí je pochopiteľné, pretože ide o príkry rozpor medzi tým, čo Cirkev hlása a čo niektorí kňazi robia – hoci predstavujú len malé percento kňazov.
Na druhej strane si treba zvážiť dve veci:
- na svete žije vyše 400 000 kňazov; sú to ľudia z toho istého „materiálu“, sú vystavení tým istým pokušeniam ako všetci ostatní; pri takom počte osôb je nemožné, aby sa nevyskytli zlyhania; robiť pápeža zodpovedným za zlyhania niektorých z takmer pol milióna kňazov, roztrúsených na celej zemeguli, je absurdné;
- je zarážajúce, že 99,7% prípadov zneužitia mimo cirkevnej sféry absolútne nikoho nezaujíma a nevzrušuje; médiá a verejná mienka prechádza ponad tým akoby neexistovali; hoci tieto zneužitia majú vážne dôsledky pre zdravý vývoj obetí.
V rámci tohto textu nie je možné poskytnúť vyčerpávajúce štatistické údaje; budeme hovoriť len o dvoch štátoch, ktoré reprezentujú dva extrémy: o USA s vysokým výskytom a o Nemecku s nízkym výskytom.

1.1 USA a Írsko
V USA existuje viac ako 11000 obvinení proti 4450 duchovným za obťažovanie maloletých v rokoch 1950 – 2002 teda za 52 rokov). Potvrdilo sa 6700 obvinení; v 3300 prípadov šetrenie zastavili, lebo páchatelia už zomreli; 1000 obvinení (teda 13%) sa ukázalo ako neopodstatnených. Ako odškodenie vyplatili miliardu až dve miliardy dolarov, čo pre niektoré diecézy znamenalo finančný kolaps. Škoda na strate dôvery a vážnosti je nezmerateľná (Neumann, S.: Der sexuelle Missbrauch, CiG
http://www.christ-in-der-gegenwart.de/aktuell/artikel_angebote_druckversion?k_beitrag=2294226.
Počet kňazov USA r. 2003 bol 44.487, čo znamená pokles oproti r. 2002, počet stálych diakonov bol 14.700. pozri http://religion.orf.at/projekt02/news/0407/ne040719_katholiken_usa_fr.htm) Nakoľko ide o prípady zneužitia za 52 rokov, počet kňazov pôsobiacich v tomto časovom rozpätí je 100 – 120 tisíc (počet kňazov od r. 1950 výrazne klesol). Podľa toho sa počet kňazov zapletených do pedofilnej aféry sa pohybuje okolo 3,5% celkového počtu kňazov. Iní autori udávajú podstatne nižšiu hodnotu. Americká publicistka Elisabeth Levová v časopise „Politics Daily“ uvádza, že v USA sú obeťami sexuálneho zneužívania 39 miliónov detí. 40 až 60 percent z nich boli zneužité členom rodiny, 5 percent bolo obťažovaných učiteľmi a iba menej ako 2 percentá katolíckymi kňazmi.
Podstatne nižšie údaje uvádza kardinál Hoyos, prefekt Kongregácie pre klérus. Podľa neho nemáme presné štatistiky o tejto skutočnosti; on vychádza zo štúdie prof. Philipa Jenkinsa z Pennsylvania State University v USA. Podľa neho počet kňazov s pedofilnými sklonmi sa odhaduje na 3% a počet pedofilných kňazov na 0,3% čiže 3 promile (pozri http://www.zenit.org/article-1853?l=german).
Príčinu treba hľadať pravdepodobne v krajnej permisivite americkej verejnosti voči každému druhu sexuálneho vyžitia. Táto krajina je smutne preslávená celým radom nemorálnych iniciatív v tejto oblasti: nielen krajnou toleranciou voči homosexuálnemu správaniu, ale priamo jeho podporovaním; z Ameriky šíri IPPF svoje aktivity, ktoré sú vlastne propagáciou bezuzdného sexuálneho vyžitia, pokiaľ viem, odtiaľ sa rozšírila pornografia a ďalšie druhy erotickej zábavy. Toto všetko ovplyvnilo verejnú mienku a žiaľ aj časť kresťanskej verejnosti nevynímajúc niektorých kňazov. Sexuálne vyžitie bez zábran sa začalo považovať za druh spoločenskej zábavy ako posedenie pri káve alebo prechádzka v prírode.
Z európskych štátov v Írsku tzv. Murphy – report z r. 2009 uvádza 320 prípadov zneužitia 320 detí v rokoch 1975 až 2004; od tej doby sa hlásilo ďalších 130 obetí. Vzhľadom na malé Írsko (4,3 mil. obyvateľov) je to vysoký počet. Závažnou okolnosťou je, že niektorí biskupi z Dublinu o previneniach kňazov vedeli, ale ich – s úmyslom nevzbudiť verejné pohoršenie - kryli. Ako vieme, štyria z nich už odstúpili.

1.2 Portugálsko a Nemecko
Pedofília nepostihuje všetky krajiny resp. nepostihuje ich rovnakou mierou. V Portugálsku, ktoré nedávno navštívil Svätý Otec, neexistuje ani jeden známy prípad zneužitia mladistvých kňazmi. U nás na Slovensku, ak vôbec, tak sú to celkom ojedinelé prípady.
Nemecko je ďalším terčom kritiky z predmetného aspektu. Vďaka nemeckej dôkladnosti sú k dispozícii presné štatistické údaje. Na stránke http://www.sueddeutsche.de/politik/717/505903/text/ nájdeme presnú štatistickú analýzu počtu pedofilných kňazov v Nemecku. Časopis Spiegel začiatkom februára zistil (spolu s dodatočnými upresneniami) 117 prípadov podozrenia alebo odsúdenia kňazov od v rokoch 1995-2009 v 24 diecézach Nemecka. Ak predpokladáme dvojnásobný počet prípadov v 3 diecézach, odkiaľ chýbajú údaje, dáva to 147. - Oproti tomu celkový počet policajne zistených zneužití prípadov v rokoch 1995 – 2008 bol 128.946. Pripočítame priemerný počet za chýbajúci rok 2009, celkový počet je 138.000. Z tohto vychádza, že z celkového počtu páchateľov podľa výpočtu www.suddeutsche.de katolíckych kňazov je 0,1% (1 promile). Je známe, že skutočný počet zneužití je podstatne vyšší ako policajne resp. súdne zistený – článok v sueddeutsche.de to odhaduje na trojnásobok. To je v poriadku, ale je vyšší aj skutočný celkový počet páchateľov – teda citovaný článok nesprávne predpokladá, že skutočný počet je 3 promile. Ak obete majú veľké zábrany udať páchateľa – kňaza, tak isto majú veľké zábrany udať páchateľov – najbližších príbuzných, ktorí tvoria väčšinu. Treba tiež poznamenať, že 117 páchateľov zistených Spiegel – om tvoria odsúdení aj podozriví, u ktorých možno predpokladať, že sa podozrenie v niektorých prípadoch nebolo dokázané.

1.3 Zneužitie maloletých mimo cirkevnej oblasti
Oproti týmto údajom stoja oficiálne štatistiky o celkovom počte prípadov zneužitia maloletých
(pozri http://www.borderline-selbsthilfe.de/Index/Informatives/Missbrauch/missbrauch.html)
Nemecká polícia prijíma ročne 1500 udaní za telesné ublíženie a 13 až 15 tisíc udaní za sexuálne zneužitie. Roku 1997 polícia zaznamenala 15.890 dievčat a 5240 chlapcov pod 14 rokov, ktoré sa stali obeťou sexuálneho zneužitia podľa §176 (nemeckého) trestného zákoníka. Pretože páchatelia sú väčšinou rodinní príslušníci alebo blízki známi, len pomerne malé percento zneužití sa hlási polícii. Bundesministerium odhaduje skutočný počet zneužití na 50 – 300,000 prípadov ročne.
Páchatelia:
99,6% páchateľov sú muži
34,1% sú blízki známi a vychovávatelia obetí
25% sú to otcovia, nevlastní otcovia alebo priatelia matky
23,1% sú susedia, známi a lekári
1,4% sú iní príbuzní (starý otec, strýko a pod.)
V Nemecku je niekoľko organizácií, ktoré obetiam môžu poskytnúť pomoc:
www.wildwasser.de
www.kindernotdienst.de
www.dunkelziffer.de

Porovnajme tieto údaje s prípadmi zneužitia kňazmi. Ako som už povedal, údaje Spiegel hovoria o podozreniach, nie o dokázaných prípadoch; ďalej, o zneužitiach kňazmi aj laikmi. Katolícka cirkev má v Nemecku zaokrúhlene 600000 zamestnancov, z toho asi 15700 kňazov. To znamená, že sa zo známych prípadov zneužitia za 15 rokov týkajú asi 0,2 promile cirkevnej oblasti v Nemecku, a to je číslo prekvapujúco nízke.

Dodajme, že „u spolupracovníkov katolíckej cirkvi sa sexuálne zneužitie vyskytuje zriedkavejšie ako u ostatných dospelých mužov, konštatuje profesor forenznej psychiatrie na berlínskej Charité, H. - L. Kröber. Je 36 – krát väčšia pravdepodobnosť, že sa páchateľom (rozumej sexuálneho zneužitia) stane muž, ktorý nežije v celibáte“ ako muž žijúci v celibáte (pozri Neumann, Der sexuelle Missbrauch, CiG, 2. mája 2010)

2. Hodnotenie a reakcie
V prvej časti tejto dokumentácie sme ponúkli základné informácie o tom, že napriek relatívne neveľkému počtu prípadov zavinených kňazmi ide o závažný problém, ktorý nemožno bagatelizovať ani nechať bez povšimnutia. Vzniká otázka, čo s tým? Ako reagovala Cirkev, biskupi a pápež? A keďže prevažná väčšina páchateľov – podľa súdneho psychiatra Reinharda Hallera 99,7% - nie je cirkevná osoba, treba sa aj pýtať, čo robí, ako reaguje v tejto veci ostatná spoločnosť?
Už teraz možno povedať, že z dotknutých inštitúcií je to práve katolícka Cirkev, ktorá najviac urobila a robí proti týmto hrozným činom. A v poslednom období reakcia Cirkvi, ktorá je čoraz rozhodnejšia, sa spája s menom Josepha Ratzingera, súčasného pápeža.

2.1 Pápež
Svätý Otec ešte ako prefekt Kongregácie pre učenie viery bol konfrontovaný so závažnými prípadmi zneužitia zo strany niektorých klerikov. To bol dôvod, že sa s touto problematikou už vtedy musel zaoberať.
a) Bol to on, kto roku 2001 vypracoval a zaviedol pod názvom De delictis gravioribus prísnejšie predpisy zamerané okrem iného proti pedofílii, ktoré nadviazali na dokument Jána Pavla II. Sacramentorum sanctitatis tutela, na ktorom tiež spolupracoval. Tieto dokumenty priniesli účinné opatrenia, ktoré podporujú prevenciu pedofilie u klerikov. Takéto opatrenia sú:
- vyšetrenie a posúdenie prípadov zneužitia je rezervovaná Kongregácii pre učenie viery, nie – v prvom rade miestnému biskupovi, čo zaisťuje väčšiu objektivitu,
- zvýšenie vekovej hranice pre posúdenie, či ide o zneužitie maloletého, na 18 rokov,
- zvýšenie doby premlčania, určenej cirkevným právom na 5 rokov, na 10 rokov,
- predpisy neobmedzujú právo obete obrátiť sa na svetskú vrchnosť.
Bol to Benedikt XVI., ktorý roku 2005 zaviedol prísnejšie pravidlá pre posúdenie vhodnosti pre kňazskú službu; tieto pravidlá do istej miery vylučujú prijatie kandidáta s pedofilnými sklonmi.
Ako kardinál a pápež prejavil veľkú rozhodnosť v prípadoch, keď bolo potrebné postupovať proti významným cirkevným osobám. Napríklad proti Marcialovi Macielovi, zakladateľovi kongregácie Legio Christi, spomínanému v tieto dni; pred rokmi proti kardinálovi, viedenskému arcibiskupovi Groerovi, ktorého Vatikán na základe obvinení publikovaných v 90. rokoch donútil rezignovať (kardinál Ratzinger chcel viac, chcel riadny proces)
V liste adresovanom írskym katolíkom rezolútne odsúdil škandalózne prípady, vyjadril spolucítenie s obeťami a s nevinnými členmi cirkvi, ktorých tieto škandály zneistili, najmä však poukázal na zodpovednosť previnilých kňazov ako aj tých biskupov, ktorí zanedbali povinný dozor a opomenuli aplikovať potrebné opatrenia; ďalej ich vyzval, aby prijali konzekvencie a vzdali sa biskupského úradu.
Tiež upozornil na hlbšie príčiny pedofilných škandálov: na permisivitu voči pedofílii, ktorá zo súčasnej sekularizovanej spoločnosti prenikla aj do cirkvi; zanedbávanie duchovného života, bez ktorého sú život viery a odolávanie nemorálnym sklonom nemožné.
Išiel však ešte ďalej: upozornil na hlbšie, spoločenské príčiny výskytu prípadov zneužitia: akými sú sekularizovaná spoločnosť, presexualizovaná spoločenská atmosféra prenikajúca aj do cirkvi, úpadok náboženskej praxe; pomýlená snaha ušetriť dobrú povesť cirkvi a cirkevných inštitúcií nezverejnením škandalóznych prípadov aj za cenu zanedbania cirkevných zákonov (porov. http://www.magyarkurir.hu/?m_op=view&id=31949)
b) Kongregácia pre učenie viery nedávno publikovala predpisy Poriadok postupu pri záležitostiach súvisiacich s pedofíliou, zrozumiteľný aj laikom, aby ujasnila postup Cirkvi v prípade pedofilie spáchanej cirkevnými osobami. Predpisy boli vypracované na základe dokumentu Sacramentorum sanctitatis tutela a Kódexu cirkevného práva. Anglická verzia je na adrese http://www.vatican.va/resources/resources_guide-CDF-procedures_en.html,
maďarský preklad pozri http://www.magyarkurir.hu/?m_op=view&id=32019
c) Židovský spisovateľ o pápežovi
Jon Juaristi, židovský básnik a spisovateľ na veľkonočnú nedeľu publikoval v španielskom časopise ABC článok, v ktorom píše: „Človek nemusí byť katolíkom, aby pochopil, aké pohnútky sa skrývajú za nedávnymi útokmi proti Benediktovi XVI. a proti cirkvi.“
CNA cituje Juaristi-ho: Jedine pápež a cirkev berie vážne túto záležitosť. Bulvárna tlač využíva škandál iba na zvýšenie nákladu, tvorcovia verejnej mienky na to, aby narušili dobrú povesť kňazov a znemožnili katolíkov vo verejnom živote a pritlačili pápeža ku stene. A množia sa narážky novinárov a blogerov, že by pápež mal odstúpiť.
Nakoľko v tomto prípade taktika „udriem pastiera a stádo sa rozptýli“ nie je účinná, je pravdepodobné, že séria útokov ešte dlho potrvá a priestor sa naplní spontánne sa vynárajúcimi jednotlivcami, ktorí porozprávajú, koľko trpeli od kňazov, - píše Juaristi.
(Magyar Kurír, 9. apríla 2010, pozri http://www.magyarkurir.hu/?m_op=view&id=31982)

d) Benedikt XVI. sa cestou do Portugalska dosiaľ najtvrdšie vyjadril k pedofílii kňazov. Novinárom v súvislosti so sériou pedofilných afér v lietadle na nedávnej ceste do Portugalska povedal, že Katolíckej cirkvi najviac škodia  hriešnici v jej vnútri a nie vplyvy zvonku. (pozri http://www.sme.sk/c/5370805/papez-najvacsou-hrozbou-cirkvi-su-nase-hriechy.html#ixzz0njQ7kQNT)
„Dnes najväčšou hrozbou pre cirkev nie sú vonkajší nepriatelia, ale hriechy v nej samotnej," povedal pápež. Cirkev sa podľa neho musí „znovu naučiť pokániu, prijať očistenie". Dodal, že „odpustenie nenahrádza spravodlivosť".
e) Že pápež neostal pri verbálnych odsúdeniach, najlepšie dokumentuje prípad Írska.
O početných sexuálnych škandáloch niektorých írskych kňazov a nezodpovednom prístupe k riešeniu problémov zo strany niektorých írskych biskupov sa verejnosť dozvedela v máji minulého roka po zverejnení vyšetrovacej správy tzv. Ryanovej komisie. Situácii v Dublinskej diecéze sa špeciálne venovala tzv. Murphyho komisia, ktorá svoje zistenia zverejnila v novembri. Bezprostredne po tom, ešte r. 2009, pápež Benedikt XVI. prijal abdikáciu štyroch biskupov, ktorí pôsobia alebo pôsobili v tejto diecéze.
Pápežovi však ide o viac, ako o uhasenie akútnej krízy. Vo februári pozval všetkých 24 írskych biskupov. Každý z nich mal pápežovi charakterizovať situáciu vo svojej diecéze a predstaviť prijaté opatrenia. Podľa komuniké Svätej stolice uznali, že tieto udalosti podlomili dôveru k cirkvi a poškodili jej svedectvo o Evanjeliu a jej morálne učenie, ako aj zdôraznili svoj záväzok spolupracovať so zodpovednými úradmi v Severnom i Južnom Írsku a s Národným výborom pre ochranu detí (National Board for Safeguarding Children) s cieľom zaistenia optimálnych postupov v tejto oblasti.

Kardinál Sean Brady, arcibiskup Armaghu a írsky prímas počas tlačovej besedy po skončení dvojdňového stretnutia zdôraznil, že cieľom nebolo prijať konkrétne opatrenia. Tým sa budú írski biskupi venovať počas plenárneho zasadania, ktoré sa začne o tri týždne. Neriešili sa ani personálne otázky, ktorým Benedikt XVI. venoval pozornosť už koncom minulého roka, kedy prijal demisiu štyroch írskych biskupov. Benedikt XVI. pred prítomnými biskupmi zdôraznil, že oslabenie viery je základným faktorom, ktorý prispieva k fenoménu sexuálneho obťažovania maloletých a požiadal ich o dôkladnejšiu prípravu kandidátov kňazstva. Biskupom predstavil aj koncept listu, ktorý v priebehu pôstu zašle írskym katolíkom. Tí sa mohli vyjadriť k jeho obsahu. Biskupi sa stretli aj s vatikánskym štátnym sekretárom, kardinálom Tarcisiom Bertonem, ktorý slúžil úvodnú omšu vo vatikánskej krypte, blízko miesta, kde je pochovaný apoštol Peter. Liturgia bola obetovaná za všetky obete sexuálneho zneužívania, ako aj za celý írsky ľud. Kardinál Bertone zdôraznil, že cirkev je skúšaná nielen zvonka, ale aj zvnútra. „Oba typy skúšok sú bolestivé, ale tie, ktoré prichádzajú zvnútra, sú tvrdšie a viac pokorujúce.“ Prítomných biskupov zároveň vyzval, aby neprepadli pokušeniu malomyseľnosti a beznádeje.

Pôstny list bol zverejnený vo sviatok sv. Jozefa, 19- marca 2010 (pozri http://www.kbs.sk/?cid=1269511213). V ňom pápež vyjadril adresátom svoju blízkosť (osobitne oslovil všetky skupiny írskych katolíkov) a navrhol cestu ozdravenia, obnovy a nápravy. Na záver listu predložil niekoľko konkrétnych iniciatív, ako reagovať na túto situáciu, menovite:
- Na záver svojho stretnutia s írskymi biskupmi si želal, aby sa tohoročné Pôstne obdobie chápalo ako čas modlitby za vyliatie Božieho milosrdenstva a darov svätosti a sily Ducha Svätého na Cirkev vo vašej krajine.V liste všetkých pozval, aby svoje piatkové pokánie až do Veľkej noci 2011 – obetovali na tento úmysel.
- Osobitnú pozornosť treba venovať eucharistickej adorácii; stanoiť presný čas na eucharistickú adoráciu, aby sa tak všetci mohli  na nej podieľať. Vrúcnou modlitbou pred reálne prítomným Pánom treba vykonať náhradu za hriechy zneužívania, ktoré napáchali toľké škody, a zároveň vyprosiť milosť novej sily a hlbšieho zmyslu pre svoje poslanie zo strany biskupov, kňazov, rehoľníkov i veriacich.
- Oznámil rozhodnutie, že ohlási svoju návštevu v niektorých írskych diecézach, ako aj v seminároch a rehoľných kongregáciách. Návšteva bude mať za cieľ pomôcť miestnej Cirkvi na jej ceste obnovy
Navrhuje tiež, aby sa na národnej úrovni konali misie pre všetkých biskupov, kňazov a rehoľníkov, na ktoré treba pozvať najlepších kazateľov z Írska aj zo zahraničia
- Zvlášť odporúčal do pozornosti adresátov postavu sv. Jána M. Vianneya, ktorý tak hlboko chápal tajomstvo kňazstva. Na príhovor sv. Jána M. Vianneya nech kňazstvo v Írsku znovu ožije a nech celá Cirkev v Írsku vzrastá v úcte voči veľkému daru sviatostného kňazstva.
- List zakončil osobitnou Modlitbou za Cirkev v Írsku, ktorú poslal „so starostlivosťou otca o svoje deti a s pohnutím kresťana, ktorý je tak ako vy pohoršený a zranený tým, čo sa udialo v našej milovanej Cirkvi.“

2.2 Cirkev
a) Po tradičnom liste Sv. Otca kňazom na Zelený štvrtok t. r., v ktorom sa zmienil aj o pedofilnom škandále, ozval sa aj prefekt Kongregácie pre klérus kardinál Hoyos. Ako sme to už spomenuli, podľa neho nemáme ešte exaktné štatistické údaje. Je tu však štúdia prof. Jenkinsa z Pennsylvánie. Podľa neho asi 3% amerického kléru majú sklon k pedofilii, 0,3% sú pedofilní. Chýbajú údaje z iných spoločenských skupín, napr. vychovávateľov, lekárov. Toto všetko sa odohráva v „pansexualistickom svete, v okolí posadlom túžbou po sexuálnom oslobodení“, ktorého „deťmi sú aj títo kňazi“.
Cirkev túto oblasť nikdy nezanedbala, hovorí o tom aj Ján Pavol II. v apoštolskom liste „Ecclesia in Oceania“ Cirkevné zákony sú tu veľmi prísne – kardinál citoval dokumenty "Sacramentorum sanctitatis tutela" z 30. 4. 2001 a "Normae de gravioribus delictis Congregationi Pro Doctrina Fidei reservatis" ako aj kánon 1435 § 1 CIC; treba povedať, sú najprísnejšie na svete. Uviedol príklady, o ktorých sme hovorili v inej časti tejto štúdie. Pritom samozrejme kňazi nijako nie sú vyňatí zo sankcií civilných zákonov; naopak, Cirkev požaduje od príslušných cirkevných orgánov spoluprácu so svetskými inštitúciami.
b) Psychiater Norbert Leygraf, Essen, chváli katolícku cirkev, lebo na kauzu pedofilných kňazov reagovala rýchlo a svedomite. Roku 2002 nemeckí biskupi uverejnili smernice pre prípad sexuálneho zneužitia. V diecézach sú poverení poradcovia, na ktorých sa obete môžu obrátiť. V dokázaných prípadoch sa páchateľom odporúča, aby sa sami udali, respektíve je informovaná prokuratúra. Obetiam aj páchateľom sa ponúkne terapeutická pomoc. Verejnosť treba primeraným spôsobom informovať. Pri riešení prípadu preložením zodpovední na novom mieste sú upovedomení. (Pozri CiG č. 7/2010)

c) Konkrétny prípad kňaza H. dokumentuje, že Cirkev berie veľmi vážne nielen vylúčenie opakovania kriminálneho činu, ale aj prevenciu. V arcidiecéze München – Freising bol od služby suspendovaný kňaz H., ktorý bol zaradený v oblasti pastorácie turistov. K ďalším prípadom zneužitia nedošlo, ale r. 2008 sa ukázalo, že nedodržal opatrenia, ktoré mu boli na základe právoplatného rozsudku v roku 1986, menovite bola mu zakázaná akákoľvek práca s mládežou a deťmi. V súvislosti s týmto prípadom rezignoval jeho nadriadený, prelát Josef Obermaier, z dôvodu vážnych nedostatkov vo výkone povinnosti dozoru. Viac na stránke
http://www.politikstube.de/forum/f210/katholisch_sexueller_missbrauch_antikatholische_instrumentalisierung-21457/index9.html

d) Dňa 16. apríla 2010 nemecká ministerka spravodlivosti pani Leutheusser-Schnarrenberger a predseda Biskupskej konferencie Nemecka arcibiskup Zollitsch uverejnila spoločné tlačové komuniké o dohode o úzkej spolupráci medzi Cirkvou a štátom v citlivej oblasti pedofilie. Od 30. marca 2010 existuje celoštátna bezplatná linka, na ktorú sa obete môžu obrátiť. Arcibiskup informoval o novších vyjadreniach Vatikánu a jeho smerniciach v prípade zneužitia. Tieto okrem iného zdôrazňujú striktné rešpektovanie štátneho práva pri spáchaní pedofilných činov. Okrem toho príslušné cirkevné grémie už pracujú na inovácii cirkevných smerníc z roku 2002 týkajúcich sa týchto prípadov. Viac pozri
http://www.zenit.org/article-20300?l=german

e) Príklad dobrovoľnej organizácie, ktorá bojuje proti pedofílii a poskytuje pomoc obetiam, je asociácia METER. Na čele s donom Fortunatom Di Notom má za sebou už 20 rokov svojej existencie. V tomto období poskytla pomoc 900 deťom a rodinám vo svojich centrách, oznámila príslušným orgánom 200 tisíc webových stránok detskej pornografie s prírastkom asi 600 nových každý mesiac. S prekvapením sa však stretla s takmer absolútnym nezáujmom médií, ktoré neuverejňujú žiadne správy súvisiace s touto problematikou. Možno to súvisí s faktom, že Taliani sú podľa štatistiky na druhom mieste v cestovaní za účelom sexuálneho turizmu a v Taliansku každý rok je registrovaných 20,000 nových prípadov sexuálneho zneužitia maloletých. Teda, pedofilia nie je pre Talianov žiadna senzácia, ktorá by zvýšila odbyt periodík... zaujme ich len pedofília vnútri Cirkvi... Viac pozri
http://www.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=375322

2.3 Občianska sféra
Pohoršuje sa nad zneužívaním maloletých kňazmi, ale sa nestará o zneužití maloletých členmi ostatných inštitúcií, ktoré tvoria vyše 99% prípadov. Výnimkou sú polícia, kde sa obete hlásia, kompetentné vládne resp. štatistické úrady, kde to evidujú a sledujú, súdy ako aj niektoré mimovládky, ktoré obetiam poskytujú pomoc (pozri 1.3).

3. Závery
Porovnanie údajov o pedofilných kňazoch za Goebbelsa s údajmi z ostatných rokoch poukazujú na pozoruhodnú zmenu. Za Goebbelsa bolo odsúdených 21 kňazov, pritom niektoré z nich boli staršie prípady a niektoré z nich pravdepodobne boli odsúdení neprávom. Seriózne hodnotenie, opierajúce sa o prieskum časopisu Spiegel hovorí o 147 prípadoch za 15 rokov. To svedčí o niekoľkonásobnom náraste prípadov zneužitia maloletých oproti obdobiu za Hitlera. Keďže správanie kňazov do istej miery je ovplyvnené správaním celkovej populácie, je to ukazateľom aj celkového morálneho stavu spoločnosti a jeho zmien za posledných 70 – 75 rokov.
Ale podstatnou otázkou súčasnosti nie je konštatovanie toho, čo sa stalo, hoci sa nemalo stať; podstatnou otázkou je, ako predchádzať podobným prípadom a ako sa zachovať v budúcnosti.

3.1 Prevencia
Azda najdôležitejší spôsob prevencie, čo sa týka kňazov, je starostlivý výber kandidátov. Už pri prijatí do seminára v spolupráci so psychológom prechádzajú náročným výberom, ale azda najlepším výberom je dlhoročný kontakt rektora počas štúdia s prefektom a rektorom seminára, vďaka ktorému nezrelé, neprimerané správanie môžu upozorniť na nevhodnosť kandidáta. Pritom nesmie prevážiť záujem o získanie ďalšieho kňaza nad oprávnenými pochybnosťami o jeho vhodnosti. Že tu nie je všetko v poriadku, o tom svedčí aj nedávne svätenie novokňazov, ktorí niekoľko mesiacov po vysviacke sa ukázali ako fanatici, závislí na povestnom pátrovi Eliášovi Dohnalovi (pravda, to je prípad z iného vrecka).
Účinnú prevenciu môže podporiť solídny výskum. To je dôvod, že katolícka cirkev USA r. 2006 poverila tím nezávislých vedcov širokým prieskumom sexuálneho zneužívania kňazmi (pozri informáciu zo 14.3.2010 na stránke http://www.sueddeutsche.de/politik/.
Vznikli pozoruhodné projekty na prevenciu – spomenieme niektoré z nich.
Projekt „Kein Täter werden“ - „Nestať sa páchateľom“ vznikol v Nemecku r. 2005 s cieľom prevencie sexuálneho zneužívania maloletých. Je určený osobám so sexuálnymi fantáziami zameranými na deti, ktorí sa nechcú dopustiť zneužívania detí. Na rozdiel od podobných projektov nie je zameraný na páchateľov s cieľom predchádzať recidíve (sekundárna prevencia), ale na potenciálnych páchateľov, ktorí sa ešte ničoho nedopustili (alebo aspoň to nie je známe). Od r. 2009 jeho nositeľom je Charité Berlin. Projekt pozostáva
z psychoterapie – účastníci sa učia ovládať svoje impulzy a rozvíjaniu empatie
podávania liekov, menovite antiandrogénov a antidepresív
z osvojenia „svetelných signálov“ (červené: akútne nebezpečenstvo zneužitia; oranžové – pozor; zelené – všetko O.K., deti nie sú v blízkosti; pritom sa učia rozpoznávať situácie
sociálna kontrola – sú vedení k tomu, aby o svojich sklonoch hovorili s inými
prekonávať kognitívne skreslenia, ktorými eventuálne ospravedlňujú pedofilné správanie
Projekt dostal niekoľko ocenení; spočiatku bol financovaný súkromnými sponzormi, od r. 2008 ministerstvom spravodlivosti.
Na tento projekt nadväzuje ďalší pre konzumentov detskej pornografie pod názovm „Kein Täter werden – auch nicht im Netz“.
Viac informácií:
http://de.wikipedia.org/wiki/Kein_T%C3%A4ter_werden
http://www.kein-taeter-werden.de/start2.php


3.2 Problém pedofílie je širší
Keď som si prečítal prvé tlačové správy o pedofilných kňazov v USA, a potom v cca mesačných intervaloch sa opakujúce „objavy“ pedofílie kňazov v ďalších štátoch, mal som dojem, že ide o masový jav, že významná časť kňazov prepadla tejto neresti. Až sa objavili triezve a seriózne odhady, ukázalo sa, že je to len niekoľko promile kňazov, podľa odborných odhadov (Jenkins USA, Reinhard Haller v Nemecku, Hans – Ludwig Kröber v Nemecku a i.) 1 – 3 promile. Aj to treba brať veľmi vážne, ako to Cirkev aj robí, ale tu treba poukázať na niečo iné.
Správanie súčasnej tlače je priamo učebnicovým príkladom toho, čomu sociológia nazvala „morálnou panikou“. Šikovnou štylizáciou a podaním relatívne neveľkého počtu skutočných prípadov dosiahli, že verejnosť preniklo hlboké morálne rozhorčenie, že sa v mnohých vzbudilo presvedčenie, že cirkevné zariadenia sú vážnym ohrozením detí a mladých. Vôbec nie je náhodou, že sa začalo šíriť presvedčenie, že výchovu a školstvo treba vyňať z pôsobnosti Cirkvi, a v USA mohol vzniknúť návrh, ktorý vyzýva anglickú verejnú moc, aby pápeža pri jeho návšteve v Anglicku zaistili a postavili pred európsky súd – podobne ako páchateľov masových vrážd na území bývalej Juhoslávie.
Tieto reakcie médií a následne verejnosti sú v príkrom rozpore s celým radom skutočností, ku ktorým patria:
- neuveriteľné rozšírenie zneužívania neplnoletých ostatným obyvateľstvom – napr. v Nemecku oproti vyše stovke známych prípadov zneužitia cirkevnými osobami (kňazmi aj laikmi v cirkevných službách) za 15 rokov stojí ročne priemerne 14,000 hlásených prípadov zneužitia ostatným obyvateľstvom;
- napriek tomu o zneužitiach mimo Cirkvi nikto nepíše, nikdy sa nad nimi nepozastavuje, nikto neuvažuje o potrebných opatreniach. Ktosi sa vyjadril, že po odhalení a energickom odsúdení zneužití kňazmi nebude možné nehovoriť a nerobiť opatrenia proti zneužívaní v svetskej oblasti – ale žiaľ zatiaľ sa nič také nedeje;
- je to poriadna dávka demagógie a pokrytectva, rozhorčene pranierovať zneužitia v inštitúcii, kde sú vzácnou výnimkou, a ignorovať zneužitia v oblastiach a inštitúciách, kde sú takmer pravidlom,
- ešte viac je to pokrytectvom vzhľadom na vysokú toleranciu zneužívania maloletých, na opakované snahy znížiť vekovú hranicu konsenzu, na snahy legalizovať pedofiliu; vzhľadom na to, že v Holandsku mohla vzniknúť pedofilná politická strana (už bola zrušená: pozri správu ZENIT - Dutch Pedophile Political Party Dissolved - http://www.zenit.org/rssenglish-28686) a pod.
Tu treba spomenúť aj skutočnosť, že do blog.sme píše muž propagujúci romantizujúci pohľad na pedofíliu; administratíva napriek protestom 60 blogerov nebola ochotná zakázať publikovanie jeho článkov tohto druhu.
V budúcnosti bude nevyhnutné sa zamerať aj na zneužívanie maloletých vo svetskej sfére – hoci sa o to verejnosť a médiá nezaujímajú.

3.3 Ako ďalej v Cirkvi?
Viacerí nezávislí odborníci, a to nielen katolíci, konštatovali, že jediná inštitúcia, ktorá prípady zneužitia maloletých berie vážne, je práve katolícka cirkev, hoci sa jej týka len malý zlomok týchto prípadov, ako sme to uviedli.
Vrcholným prejavom toho je Pastiersky list Svätého Otca Benedikta XVI. írskym katolíkom. Je to chlapské, priame, tvrdé slovo, keď hovorí o vine a prihovára sa vinníkom; otcovsky láskavé a ako matka empatické, keď hovorí obetiam, ich blízkym a rovesníkom. Nebojí sa menovať veci pravým menom a podrobne analyzuje príčiny, ako mohlo dôjsť k takým pokleskom: „Je pravda, ako na to mnohí vo vašej krajine poukázali, že problém zneužívania detí nie je špecifikom ani Írska, ani Cirkvi. Napriek tomu, teraz pred vami vyvstáva úloha čeliť prípadom zneužívania, ktoré sa objavili v rámci írskej katolíckej komunity, a treba to urobiť odvážne a rozhodne. ... aby sa zotavila z tejto bolestnej rany, Cirkev v Írsku sa musí najskôr pred Pánom a pred ostatnými priznať svoje vážne hriechy“ (č. 2) Je si vedomý, že to nebude ľahké a nepôjde rýchlo: „Nikto si nemyslí, že by sa táto bolestná situácia vyriešila v krátkom čase. ... Treba byť vytrvalými a modliť sa s veľkou dôverou v ozdravnú silu Božej milosti.“ (Tamtiež).
V čom vidí Benedikt XVI. príčiny, že došli tak ďaleko potomkovia tých írskych kresťanov, ktorí „ukázali v dejinách obrovskú silu dobra tak vo svojej vlasti, ako aj mimo nej“, „rozšírili evanjelium v západnej Európe, položiac tak základy stredovekej mníšskej kultúry.“, ktorí počnúc 16. storočím statočne niesli prenasledovanie a v 19. storočí zažili podivuhodný rozkvet viery a misijných aktivít?
Zdá sa, Írsko nedokázalo adekvátne „čeliť z hľadiska viery novým a ťažkým výzvam, ktoré vyplynuli z rýchlej transformácie a sekularizácie írskej spoločnosti“, konkrétne (porov. č. 4):
- program obnovy, ktorý navrhol Druhý vatikánsky koncil, bol často zle pochopený,
- bola tu aj dobre myslená, no predsa len chybná tendencia vyhnúť sa penálnemu (trestnému) postupu v prípade kánonicky iregulárnych situácií,
- neadekvátne postupy pri určovaní vhodnosti kandidátov na kňazstvo a rehoľný život;
- nedostatočnú ľudskú, morálnu, intelektuálnu a duchovnú formáciu v seminároch a noviciátoch;
- tendenciu v spoločnosti uprednostňovať klérus a iné autority
- neprimeranú starosť o dobré meno Cirkvi a o vyhnutie sa pohoršeniu, ktoré mali za následok nedostatočnú aplikáciu platných kánonických trestov a tiež zanedbanie ochrany dôstojnosti každej osoby.

3.4 Záverečné slovo
Napriek nesmiernej bolesti pápeža a iných z pedofilných škandálov, napriek nesmiernym škodám, ktoré spôsobili, redaktor Zenitu nadpísal svoj rozhovor s Pátrom Bernd Werle SVD „Kríza spôsobená zneužívaním ako historická šanca“ (Zenit, http://www.zenit.org/article-20375?l=german)
Médiá, ktoré pedofilnú aféru rozšírili, sotva mali úmysel poslúžiť a pomáhať Cirkvi, napriek tomu bol to Otec, ktorý ich prostredníctvom čistil svoj vinič, čistil svoj vinohrad
To je najhlbší dôvod, že základná atmosféra listu Sv. Otca írskym katolíkom nie je beznádej a rozhorčenie, ale dôvera v Božie milosrdenstvo, pre ktoré hriech môže byť začiatkom pokánia a pád začiatkom nového života.
Pedofilný škandál je výnimočnou šancou pochopiť, že základom našej nádeje nie sú kňazi, cirkevní hodnostári a cirkevné inštitúcie, ale kalvarská obeta Ježiša Krista:
„Kristova spásonosná obeta má moc odpúšťať dokonca i tie najťažšie hriechy a vyťažiť dobro aj z toho najhroznejšieho zla.“ (List č. 7)
Boh, a jedine on spôsobuje, „že tam, kde sa rozmnožil hriech, rozhojnila sa milosť (porov. Rim 5, 20)“. (č. 11)
Za povšimnutie stojí ešte jedna vec. V období, keď írsky katolicizmus bol utláčaný a prenasledovaný, Írsko bolo ozdobou kresťanstva, vyznačovalo sa mimoriadnou horlivosťou a vysielalo misionárov do celého sveta. V uplynulých desaťročiach zažilo „hospodársky zázrak“, Cirkev mohla pôsobiť bez prekážok a v pokoji. Ľudsky by sme očakávali veľký rozkvet Cirkvi – nastal však pravý opak. V kresťanskom USA, kde takmer niet ateistov, sú veľké problémy s pedofíliou kňazov; ale v súvislosti s nedávnou návštevou Svätého Otca v Portugalsku sme sa dozvedeli, že v tomto štáte, kde Cirkev stojí pod tlakom liberálnej vlády, problém pedofílie takmer nepoznajú. Vysvetlenie je jednoduché: zdá sa, že Cirkev musí byť pod určitým tlakom, potrebuje kontrolu neprajnou verejnou mienkou a neprajnou verejnou mocou, ak sa má vyvíjať zdravo. Nebyť neľútostnej kritiky liberálnych novinárov, ktorý svojou kritikou chceli a chcú pranierovať a zdiskreditovať Cirkev, alebo dokonca ju vytlačiť zo škôl, možno by niektorí biskupi aj naďalej kryli pedofilných kňazov – s dobrým úmyslom chrániť jej dobrú povesť – a nešťastní, pomýlení kňazi by nerušene pokračovali v zneužívaní maloletých, ktorých by mali viesť k Bohu a k mravnosti. K paradoxom Božieho kráľovstva patrí aj to, že Boh čistí svoju Cirkev a pomáha jej aj prostredníctvom ľudí, ktorí proti nej bojujú. V katolíckej tlači odzneli kritické slová – aj z úst vysokých cirkevných hodnostárov - na adresu médií, ktorí nafúkli pedofilné aféry, podávajú ich tak, akoby každý kňaz bol nemravníkom, a zneužívajú ich na to, aby znemožnili Cirkev. Majú pravdu, - lenže zabúdajú na to, že práve vďaka týmto nespravodlivým a zveličeným útokom USA a Írsko smerujú k očiste, obnove a pokániu. Boh vie, čo robí; ako chirurg používa skalpel, aby z ľudského organizmu odstránil to, čo je v ňom choré a čo ohrozuje život, tak Boh používa neprajníkov a nepriateľov Cirkvi, aby z nej odstránil, čo je v nej choré a ohrozuje jej duchovný rast.
Boh však neodstráni zlo bez naše spolupráce, a nepremení našu hriechmi generácií zaťaženú prítomnosť takým jednoduchým spôsobom, ako keď na svadbe v Káne premenil vodu vo víno. Na to „potrebná je nová vízia, ktorá podnieti dnešnú i budúce generácie, aby si chránili dar našej spoločnej viery“ (č. 12), nové odhodlanie a nová otvorenosť voči Duchu Svätému, ktorý jediný „robí všetko nové“ a prinesie novú jar pre Cirkev v Írsku.
O to prosí v bolesti, ale s dôverou Benedikt XVI. v závere listu:
Bože našich otcov,
obnov nás vo viere, ktorá je pre nás životom a spásou,
v nádeji, ktorá prisľubuje odpustenie a vnútornú obnovu,
v láske, ktorá očisťuje a otvára naše srdcia,
aby sme milovali teba, a v tebe všetkých svojich bratov a sestry.

Pane Ježišu Kriste,
nech Cirkev v Írsku obnoví svoje tisícročné úsilie
vo výchove našich mladých na ceste pravdy,
dobroty, svätosti a veľkodušnej služby spoločnosti.
Duch Svätý, utešiteľ, obhajca a sprievodca,
nech vzbudí novú jar svätosti a apoštolskej horlivosti
pre Cirkev v Írsku.

Tebe, trojjediný Bože,
s plnou dôverou v láskyplnú ochranu Panny Márie,
Kráľovnej Írska, našej Matky,
a svätého Patrika, svätej Brigity i všetkých svätých,
zverujeme seba samých, svoje deti
a potreby Cirkvi v Írsku.
Amen.